Etikoterapia nadväzujúca na odkaz C. Bezděka

Podľa toltéckej tradície nás k našej pravej povahe vedú tri základné druhy duchovného umenia: šťastie, sloboda a láska.

Prvé z nich je Vedomie. Cesta vedomia nás vedie k tomu, aby sme si uvedomovali, čím sme v skutočnosti. Nemôžeme byť slobodní, pokiaľ nevieme, čím sme a akú slobodu hľadáme. Toltékovia hovoria: „Buďme k sebe úprimní.“ (pravdivý)

 

Druhým je umenie Transformácie. Prostredníctvom nej sa učíme byť duchovnými bojovníkmi. Učíme sa sledovať svoje konanie, aby sme sa oslobodili od znalostí, ktoré nás zotročujú. Táto cesta nám ukazuje, ako zmeniť sen svojho života tým, že pozmeníme svoje názory a presvedčenia.

 

Umenie Lásky je výsledkom zvládnutia prvých dvoch druhov umenia. Z hľadiska Toltékov všetko na svete tvorí Láska. Láska je sám Život. Keď sa naučíme milovať, dostaneme sa do súladu s Duchom Života, ktorý nami preniká. Nie sme už telom, mysľou alebo dušou; sme Láskou.

Kto som? Som Láska!

 

Každý náš čin je prejavom Lásky a šťastie nám môže priniesť len aktívna Láska. Keď zvládneme umenie Vedomia, Transformácie a Lásky, získame späť svoju božskú podstatu a splynieme s Bohom. To je cieľom Toltékov.

 

 

 

Predstavte si, že máte nové oči. Z tohto nového hľadiska nevidíte ľudské bytosti ako kožu a vlasy a formu, ale ako energiu. Z fyzického hľadiska máme dve ruky. No z energetického hľadiska má každý z nás tisícky rúk, z ktorých každá drží v zovretí rozličné dohody a presvedčenia. Každá dohoda je energetickým potrasením si rukou. Ruka na druhom konci môže byť pripojená k energetickej ruke druhého človeka či dokonca k imaginárnej sile.

 

Dohody, ktoré uzatvárame, formujú náš život

 

Ľudia uzatvárajú spolu dohody, vedome aj nevedome. Dvaja ľudia sa dohodnú na monogamnom vzťahu. Žena, ktorá dostala novú prácu, uzatvára dohodu, že sa bude riadiť určitými pravidlami. Muž zastavuje na červenú. Toto všetko sú dohody, individuálne a spoločenské. Dávajú nášmu životu štruktúru a formu.

Omnoho viac dohôd je nevedomých a spôsobujú nám veľké utrpenie. Porovnávame sa so súrodencami,  ľuďmi z časopisov či televízie, s našimi rodičmi. Uzatvárame so sebou dohody: Keď sa stanem právnikom, budem šťastný. Ak sa nikdy nerozvediem, budem sa cítiť fajn. Keby som tak len mohla vyzerať ako ten človek, alebo keby som tak mala jeho osobnosť, či keby som si tak mohla dovoliť tamto auto, cítila by som sa naplnená, milovaná a dospelá. Tieto dohody siahajú mimo prínosnú štruktúru a formu a vytvárajú neviditeľnú celu väzenia, ktorá väzní nášho tvorivého ducha. Niektoré z týchto dohôd sú nám odovzdávané od rodičov. Mladé slečny nebehajú. Nikdy neodvrávaj starším. Chlapci neplačú. Niektoré nám odovzdáva spoločnosť. Ak máte peniaze, budete šťastní. Byť sám, bez partnerského vzťahu, znamená byť nešťastným. Len doktori môžu liečiť ťažké choroby. Niekedy vedome súhlasíme s našimi rodičmi alebo našimi učiteľmi či kňazmi. Mnohé dohody nasáva ako špongia naša nevedomá myseľ.

 

Rozpoznáme, aké dohody sme uzavreli?


Nemusíme vidieť svoje dohody, no vždy vidíme výsledky v spôsobe, akým žijeme svoj život. Aby sme uvideli neviditeľné dohody, ktoré dirigujú a riadia každú našu reakciu, na to musíme použiť svoje nové oči, aby sme prenikli závojom fyzickej manifestácie. Musíme vidieť pod povrch stvoreného, na kreatívnu silu.
Naším najväčším nástrojom je sústredená imaginácia. Keď vo svojej imaginácii dáme energii formu, stane sa naša myseľ nástrojom pre transformáciu akejkoľvek dohody či presvedčenia. Len čo je transformácia ukončená, prúdi energia novou cestičkou a naše vnímanie a reakcie sa v súlade s tým zmenia.

 

Sme bytosti svetla, energie, ktorá je všade a všetkým

 

Predstavte si seba znova ako energetickú bytosť. Tisícky vašich ramien sa naťahujú, aby uchopili povrázky tisícok balónikov. Každý balónik reprezentuje jednu dohodu a obsahuje energetický obraz tejto dohody. Niektoré z týchto balónikov môžete vidieť. Niektoré na moment zhliadnete, keď otočíte hlavou. Iné sú za vami alebo mimo rozsah vášho zorného poľa. Niektoré jednoducho odmietate uvidieť.
Či už o nich viete alebo nie, vaše balóniky dohôd určujú a riadia to, ako zareagujete na okolnosti a zážitky. Každý vnem, ktorý máte, prechádza cez jeden z týchto balónikových filtrov. Vytvárajú váš zážitok sveta. Dávajú vám pocit bezpečia pred neznámym.

 

Teraz si predstavte, aké by to bolo otvoriť každú ruku a pustiť všetky tieto balóniky do vzduchu. U mnohých ľudí to vyvoláva pocit paniky a prudké chňapnutie po balóniku. Iní ľudia zažívajú hlboký pocit slobody, keď si predstavia, že otvárajú svoje ruky. No pokiaľ nie je zahojená príčina pri koreni, čoskoro začnú nevedome siahať po svojich balónikoch znova. Tieto energetické ruky existujú preto, lebo veríme, že nie sme presne takí, akí sme. Pozeráme sa mimo seba a vravíme si: "Ak sa budem obliekať ako Sally, aj mňa budú mať ľudia radi. Ak nikdy neurobím chybu, moji rodičia ma budú milovať. Chyby sú zlé." Keď uzavriete dohodu, podáte si balónik, so slovami: "Hej, podrž si toto, budeš sa cítiť bezpečnejšie. Toto si podrž, lebo ocko ti to tak povedal. Drž si tento balónik, lebo tamten človek drží tiež jeden taký."
Tak pevne sa pridŕžame svojich nových balónikov, že onedlho zabudneme, prečo ich máme. Začneme sa s nimi stotožňovať. Čoskoro sa začne zdať, že naša osobnosť je poprepletaná s povrázkami týchto dohôd. Keď začíname rozmotávať pavučinu svojho sebaobrazu a presvedčení, vidíme mnoho zdrojov.

 

 

Sami sebe sa stávame tyranmi  aj otrokmi

 

Zdrojom niektorých dohôd je zdravý sedliacky rozum a dôležité zotročovanie výchovou. Pri obede sa budem deliť o jedlo. Nebudem sa dotýkať genitálií druhých ľudí, kým mi to nedovolia. Nebudem zraňovať a spôsobovať bolesť zvieratám a ľuďom. Nebudem si pchať fazuľu do nosa. Tento druh dohôd nám umožňuje žiť pohodlne s druhými a so sebou.
Zdrojom mnohých iných dohôd sú nevedomé signály medzi nami a tými, čo nás vychovávali. Môžu to byť dokonca dohody našich rodičov, ktoré sme zdedili energeticky. Vidíte, že vaša matka sa hnevá na mužov, a tak tiež prijmete ten balónik. Vaši praprarodičia boli traumatizovaní, keď boli nútení opustiť svoju komunitu a domovinu, a vy túto traumu nesiete energeticky so sebou.
Nezáleží na tom, odkiaľ pramení jadro dohody, akonáhle s ňou súhlasíte, stáva sa vašou. Mnohé z našich najpestovanejších dohôd sa nezakladajú na tom, čo náš ocko či mama chceli, aby sme sa stali, či čomu sme mali veriť, ale na tom, čo sme si my mysleli, že od nás chcú. Niektoré dohody sa utvárajú spontánne z malých nehôd či príhod v našom živote. Vidíte svoju staršiu sestru plakať, keď nie je pozvaná na stužkový večierok a - v závislosti od vašej osobnosti - si sľúbite: "Nikdy nechcem ísť na stužkový večierok." či "Moja sestra je hlúpa, keď je taká emocionálna.", alebo "Urobím všetko pre to, aby som mala na stužkovú frajera."

 

Dohody, ktoré robíme spontánne, vedia byť neuveriteľne kreatívne a pri pohľade z odstupu, nedávajú žiaden zmysel. No či už majú zmysel alebo nie, riadia náš výber v budúcnosti. Ešte aj malé dohody vedia narobiť veľa bolesti, pretože všetky dohody sa spájajú s primárnymi dohodami, ktoré hovoria: "Som zlý/zlá.", "Nie som hoden/hodna lásky.", "Budem opustený/opustená." Každá malá dohoda, ktorú uzavrieme, môže byť prekrútená jedným z filtrov a posilňuje našu tendenciu trestať sa a trpieť. Keď si jedného dňa zoberiete posledný tanier zemiakov, keď na ne čaká aj niekto ďalší, náhle sa vaša jednoduchá dohoda "Budem sa pri obede deliť o jedlo." môže zmeniť a byť použitá na trest: "Vidíš, nepodelil si sa. Budeš opustený."
Racionálne sa môžeme tomu zasmiať a povedať si, že to nedáva žiaden zmysel. No na hlbšej úrovni tomu naše ja-obeť úprimne verí. Keď ide o kľúčové dohody, nie sú ľudia veľmi kreatívni. Všetci sa kŕmime hlboko usadenými strachmi. Toto je kolektívny parazit (neuróza) moderného človeka, ktorý pramení z modelu vesmíru, kde je nedostatok.

 

Svet je nekonečné pole  lásky,  hojnosti, krásy a zdravia

 

Ak by sme verili, že je dostatok lásky, peňazí, zdravia a krásy, a že si zaslúžime dopriavať si túto hojnosť, naše sekundárne dohody by vyzerali úplne inak. Miesto toho nás naša domestikácia, založená na strachu, obmedzuje na dva hlavné filtre sudcu (parazit) a obete. Svoju rolu hrajú tak skvele, že sme prestali počuť ich hlasy. Ak načúvame bližšie pod všetkými svojimi dohodami, môžeme začuť zárodky svojej zrady seba samých:

"Nie si dosť dobrý," vraví hlas sudcu. "Nie si taký bystrý ako tvoj brat. Nikdy nebudeš taký dobrý ako on."
"Nie som dosť dobrý," súhlasí obeť. "Som príliš plachý, som príliš citlivý."
"Si príliš krásna," oznamuje hlas sudcu. "Nemala by si byť chytrejšia než tvoj otec."
"Áno," narieka obeť. "Som príliš hlasná, som príliš šťastná, som príliš veľká."

 

Sudca/obeť alebo tyran/otrok používa príbehy a nekonečné množstvo porovnávaní, aby oprávnil/a svoju pozíciu. Sudca nehrá férovo. Ak na jednom fronte stráca strelivo, zmení stranu.
Muž sa snaží prekonať svoju plachosť. "Si taký nesmelý, bojazlivý," povedal mu ktosi veľmi dávno a jeho sudca teraz opakuje túto mantru dokola. V zúfalom pokuse umlčať tento kritický hlas, rozhodne sa ísť na kurz herectva. Tam zisťuje, že ho v skutočnosti baví komunikovať s ľuďmi. V istej chvíli, keď ho pochytí odvaha, predstaví sa cudzej žene v rade v obchode. Tá pozrie naňho a potom ho ignoruje. "Vidíš, si príliš priamy a opovážlivý," zašepká sudca. Nabudúce, keď má nutkanie prihovoriť sa cudziemu človeku a zaváha, sudca zašepká: "Vidíš, si príliš bojazlivý."
Keď veríme sudcovi/ tyranovi, udržiavame pri živote celý les falošných a klamlivých dohôd o sebe a  druhých. Hoci je náš les balónikov dohôd vytvorený z ilúzií, stávajú sa veľmi skutočnou celou väzenia, ktorá väzní naše vnímanie cez strach a nedostatok. Našu pozornosť zachytávajú a pútajú falošné predstavy namiesto toho, aby bola pevne ukotvená v lesku a kráse nášho individuálneho svetla.

 

 

Ako mi môže prekážka pomôcť rásť?

 

Ak sa na svojej ceste dopustíme chyby či natrafíme na prekážku, namiesto toho, aby sme sa seba opýtali "Ako mi toto môže poslúžiť?" si prechádzame svojimi dohodami a ospravedlňujeme si svoje hlboko uložené strachy: Som zlý. Nie som hoden lásky. Budem opustený. Nie som dosť dobrý. Aby sme unikli z tejto bolesti, posilňujeme svoje sekundárne dohody: Aby ma mohli milovať, musím byť silnejší. Fajn, musím sa viac snažiť byť silnejší. (Hej, nie si dosť silný, zabručí sudca. Som taký slabý, presne ako môj otec, zafňuká obeť.) Energeticky prichytíme svoju pozornosť na "Musím byť silnejší". No táto pozornosť je spôsob, ako odvrátiť naše uvedomenie preč od nášho hlavného utrpenia. Energetické posolstvo znie: "Musím byť taký silný, aby som sa necítil nehodný lásky." Presvedčením, že musím v tej chvíli robím zo seba obeť/ otroka.

 

Uvedomte sa, transformujte sa, žite

 

Tri toltécke Majstrovstvá sú sprievodcami k rozmotaniu zahrčkanej pavučiny našich dohôd a k skroteniu chaotického tanga nášho sudcu a obete. Majstrovstvo uvedomovania, Majstrovstvo transformácie a Majstrovstvo lásky možno zjednodušiť do troch slov: Uvedomte sa. Transformujte sa. Žite. (Buďte svedkom. Konajte. Buďte.)
 

Preberte zodpovednosť za svoj sen

 

K tomu, aby sme sa oslobodili od tyrana a svojich obmedzujúcich presvedčení, sa potrebujeme najprv zobudiť vo sne, ktorý sme si sami vytvorili. Iba keď prevezneme zodpovednosť za svoj sen, nech je akýkoľvek chaotický a nepohodlný, môžeme potom začať robiť novú voľbu, nové rozhodnutia.
 

Praktizovanie tejto novej voľby vedie k integrácii a ozajstnému žitiu, miesto púheho živorenia. A s pokračujúcou praxou novej dohody postupne opúšťame presvedčenia, ktoré idú proti nám a chytáme do rúk balóniky nových dohôd.

Napokon sa stanú tieto nové spôsoby fungovania a bytia vo svete automatickými. Nielenže začíname praktizovať štyri dohody, ale stávame sa nimi. A toto nás oslobodzuje od tyranie našich hlboko uložených strachov a pazúrov parazita.

 

Vtedy sa stávame jasným svetlom, vyžarujúcim nový spôsob bytia do sveta.

 

BLOG COMMENTS POWERED BY DISQUS