Od 31.08. do 21.09. 2026 sme sa so žiaci a učiteľ Školy etikoterapie Advaita zúčastnili seba poznávacej cesty do Indie (Dharamsala, Ladak, Kašmír).
Jej súčasťou bola osobná audiencia a prijatie J.Sv. 14. Dalajlámom.


Zaujímaš sa o cestu do Indie
za sebapoznaním
klikni tu
Z prijatia J. Sv. Dalajlámom




AI A SEBAPOZNANIE 001/012
SPÝTAL SOM SA STROJA
NA MŔTVEHO BISKUPA
Pozvánka k rozhovoru o tom, aký priestor otvárame umelej inteligencii
Anotácia: Článok vychádza z konkrétneho historického sporu a skúma, čo sa stane, keď doň vstúpi umelá inteligencia nie ako sudca, ale ako analytické zrkadlo. Ukazuje, že AI môže pomôcť rozlišovať medzi faktom, interpretáciou a domnienkou a tým presunúť pozornosť od otázky „kto má pravdu?“ k otázke „ako k svojmu obrazu pravdy prichádzam?“
Vladimír Červenák
Desiateho augusta oznámila cirkev, že Positio super martyrio v kauze blahorečenia spišského biskupa Jána Vojtaššáka je vo Vatikáne a bolo predložené konzultorom historikom Dikastéria pre kauzy svätých.
V nasledujúcich dňoch sa vo verejnej debate znovu objavili hlavné argumenty, ktoré tento spor sprevádzajú už desaťročia. Jedni pripomenuli dvanásť rokov väzenia a inscenovaný proces. Druhí pripomenuli podpredsedníctvo v Štátnej rade vojnového štátu, arizáciu kúpeľov a výrok o židovskom občanovi Spišského Podhradia. Ústredný zväz židovských náboženských obcí reagoval výzvou zachovať pamäť a úctu k obetiam režimu a pripomenul Vojtaššákovo aktívne pôsobenie v štruktúrach vojnového štátu.
O niekoľko dní neskôr spišský biskup František Trstenský výslovne povedal, že vážne historické otázky nemožno obísť, výsledok procesu nie je vopred daný a cieľom nemá byť vytvorenie idealizovaného obrazu Jána Vojtaššáka.
Historické jadro argumentov však zostalo známe obom stranám. Ani jedna sa nedozvedela zásadne nový historický fakt. A predsa sa verejný spor vo svojej základnej osi za tri desaťročia pohol len nepatrne – určite menej, než by sme si, dúfam, všetci priali.
Keď sa spor napriek množstvu dostupného poznania pohne len nepatrne, stojí za to položiť si otázku, či jeho jadrom ešte vôbec je nedostatok poznania.
Skúsil som s tým urobiť niečo nezvyčajné. Sadol som si k tomu s umelou inteligenciou.
O spore, ktorý nie je sporom o fakty
Obsah
Desiateho augusta 2026 oznámila Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska, že dokument Positio super martyrio v kauze blahorečenia spišského biskupa Jána Vojtaššáka bol vo Vatikáne vypracovaný, vytlačený a predložený konzultorom historikom. Spišský biskup to oznámil veriacim v Zákamennom a vyzval ich na modlitbu.
Reakcia prišla obratom. Slovenský zväz protifašistických bojovníkov vo svojom vyhlásení pripomenul, čo o biskupovi vieme z archívov: podpredsedníctvo v Štátnej rade vojnového štátu, arizáciu kúpeľov, výrok o židovskom občanovi Spišského Podhradia. Ústredný zväz židovských náboženských obcí na sociálnej sieti otvoril svoje vyjadrenie slovami „Arizátor a udavač blahoslaveným? Prečo nie“ (podľa spravodajstva servera Postoj) a dodal, že sa neozýva z hnevu, ale aby zachoval pamäť a úctu k obetiam vojnového režimu.
O niekoľko dní neskôr spišský biskup František Trstenský výslovne povedal, že vážne historické otázky nemožno obísť, výsledok procesu nie je vopred daný a cieľom nemá byť vytvorenie idealizovaného obrazu Jána Vojtaššáka.
V nasledujúcich dňoch sa vo verejnej debate znovu objavili hlavné argumenty, ktoré tento spor sprevádzajú už desaťročia. Ani jedna strana nepovedala nič, čo by tá druhá nevedela. Ani jedna sa nedozvedela nič, čo by nevedela sama.
To je najzvláštnejšia vlastnosť tohto sporu a stojí za to začať práve pri nej: je to spor, v ktorom obe strany poznajú fakty a obe majú vo faktoch prevažne pravdu. Nie je to spor o poznanie. Poznanie je k dispozícii, je publikované, je preložené. A predsa sa tento spor vo svojej základnej osi za tri desaťročia pohol len nepatrne — určite menej, než by sme si, dúfam, všetci priali.
Keď sa spor napriek množstvu dostupného poznania pohne len nepatrne, stojí za to položiť si otázku, či jeho jadrom ešte vôbec je nedostatok poznania.
Strana 3 z 34