Každý strom je stromom Bodhi (osvietenia), keď Budha (prebudený) sediac pod ním je pripravený.
S úctou Vladimír Červenák
Nastal čas, keď to, čo naozaj sme, začína prevládať nad tým, čo si myslíme, že sme. Naša myseľ nikdy úplne nepochopí tento proces, pretože je mimo rámca jej definícii. Preto sa ani nesnažme príliš pochopiť, čo sa s nami deje. Skúsme to skôr vycítiť ako jemný vánok, ktorý nás hladí po tvári, keď sa dívame na nekonečný oceán života.
Sme v procese, keď každý človek na tejto planéte začína zažívať, že je tu niečo viac než to, čo vidíme. Začíname si uvedomovať, že nie sme ani telo, ani myseľ, ani emócie. Všetko, čo nás definovalo, už nestačí. Uvedomujeme si, že chceme byť v jednote – že je lepšie veci spájať ako rozdeľovať (Advaita - nedvojnosť, jednota).
Prichádzame na to, že v nás samých je niekto, kto pozoruje naše myšlienky. „Kto to je?" pýta sa myseľ. Odpoveď neexistuje, pretože v momente, keď dáme akúkoľvek odpoveď, bude to znova iba definícia našej mysle. Otázka „Kto som?“ je iba pomôcka v procese vlastného uvedomovania sa a zostáva nezodpovedaná. Keď sa oslobodíme od myšlienkových pochodov a dáme priestor našej pozornosti – teda tomu, čo v skutočnosti sme – a necháme veci, myšlienky a emócie plynúť bez vyhodnocovania, možno prvýkrát pocítime, čo v skutočnosti sme. Nemusí to byť nadlho. Môže to byť spočiatku iba malý záblesk v zhone našich povinností.
Prijali sme fakt, že záleží na tom, kým sme, čo robíme a čo sme dokázali. Pravdou však je, že nezáleží. Jediné, na čom záleží, sú drobné záblesky, v ktorých sa vytvorí priestor pre pozornosť na našu najvnútornejšiu podstatu. Ona nám, hoc aj na malú chvíľu, osvetlí podstatu nášho života. Predtým, než sa opäť vrhneme do projekcie našej mysle.
Nezáleží na tom, či ste bezdomovec, alebo milionár. Obaja prežívate vlastnú formu utrpenia, ktorého účelom je prebudiť vašu pozornosť, vaše najvnútornejšie ja. V momente, keď dosiahne vaše utrpenie hraničný bod ( tesne pred kolapsom šialenstva ), uvoľní sa vaša pozornosť z okov vašej mysle a začne hľadať inú formu prejavu. Verím, že sa už končí čas, keď sme sa učili cez utrpenie.
Nota Bene - „Venujte pozornosť“. To je to najcennejšie, čo môžete tomuto svetu dať. Pretože tým dávate sami seba.
