Prvý zážitkový seminár etikoterapie v Thajsku v januári 2017 v kruhu otváral príbehy, v ktorých sa zrkadlili osobné témy reálneho života. Niekto sa opýtal, niekto odpovedal, mnohým „docvakávali" odpovede cez vlastné skúsenosti.

„Možno niekto na vašu otázku čakal už veľa rokov, možno veľa životov svojich predkov, a tak je dôležité, aby sme sa v kruhu pýtali, aby sme zdieľali svoje príbehy, pocity,“ zareagoval etikoterapeut Vladimír Červenák. Ak totiž niekto v kruhu položí otázku či otvorí osobný príbeh, niekto iný v tom istom kruhu v tej istej chvíli dostal odpoveď alebo ho kruh svojou atmosférou podporil v tom, aby sa pozrel za svoje zatvorené dvere, aby ich pootvoril, otvoril.  „Touto metódou v škole etikoterapie Advaita so žiakmi pracujem," povedal.

*******

Veľmi rušná obchodná ulica niekde v ázijskej krajine, inak povedané typický bazár  východného sveta. Podobný príbeh sa však mohol stať kdekoľvek na svete, v ktorejkoľvek krajine, na osobách a mieste v tejto chvíli nezáleží. Pokojne to môže byť práve váš príbeh v neznámom meste. Pokojne sa môže odohrávať vo vám celkom známom prostredí. Pointa je v jadre pointy, teda v pochopení vlastnej zodpovednosti, ako jedným  malým príbehom možno roztočiť veľké koleso príčin a dôsledkov. Dokonca sa mi chce povedať, že malé príbehy neexistujú... Teraz viem.

Takže sa vraciame do ruchu obchodíkov k predávajúcim a kupujúcim. Množstvo stánkov, stolíkov, vôňa čerstvo nakrájaného ovocia, vôňa vyprážaných jedál, pohľady predávajúcich, uvažovanie kupujúcich. Pomedzi nich chodia ešte predávajúci s vlastným tovarom v rukách – obchodníci z ulice. Ponúkajú očami i gestami svoj tovar.

„Čo stojí tento slnečník?“ zaznie otázka jedného muža z nášho kruhu k drobnému predávajúcemu z ulice. Obchodník na kalkulačke ukáže sumu. Z pohľadu kupujúceho – prehnanú. „Nie,“ odmietne akožekupujúci. „Akožekupujúcim“ som ho nazvala preto, lebo viem, že slnečník kúpil včera niekde inde. Zisťoval cenu, aby sa uistiť, že dobre nakúpil, pochyboval totiž o svojej kúpe. To sú prejavy sebapochybností a strachu z nedostatku.

 Obchodník do kalkulačky naťuká ďalšiu sumu. Samozrejme nižšiu. Zaznie ďalšie nie. V očiach predávajúceho strach. V očiach muža nezáujem. Veď on ani nechcel tovar kúpiť, len sa informoval, pretože... Neuvedomil si, že je v inom svete, v inej kultúre, v iných tradíciách a pravidlách.  Rozohral však hru príčin a dôsledkov, ktorú často nevidíme ani v našom svete, pritom ju hráme takmer denno-denne. 

Predávajúci evidentne chce tovar predať, kupujúci nechce kúpiť. Predávajúci navrhne – koľko môžete dať? Zaznie najnižšia možná suma, je za hranicou hodnoty tovaru. Posledné nie, nie nekúpim. Zúfalstvo v očiach obchodníka z ulice dosahuje maximum. Posledný pokus. Odchádza.

Podobný príbeh si možno pamätáme z vlastnej skúsenosti. Možno nielen jeden. Uvedomujeme si dôsledky toho, čo sa stalo? Vieme „prečítať“ kauzálne dôsledky pokračovania tohto príbehu?  Vidíme ďalšie diely seriálu života, seriálov životov zúčastnených?

*******

„Prosím, môžeš vysvetliť, čo sa  v príbehu odohralo? Veď ja ako slobodný človek nemusím tovar kúpiť, len sa chcem informovať o cene, je to tak?“ zaznela otázka mladého muža, ktorý príbeh pozoroval. „Pozor, pozor,“ zareagoval Vladimír  a začal príbeh, ktorý kedysi dávno zažil v Tunisku. „Na tomto príbehu môžeš pochopiť, akú hru predávajúci a kupujúci rozohrávajú. Chcel som  si kúpiť koženú bundu. Vošiel som do obchodu pozrieť si ponuku. Bolo ráno a bol som prvý kupujúci. Jedna sa mi páčila, informoval som  sa o cene. Zdala sa mi vysoká, vedel som však, že sa o cene treba jednať. Povedal som, že to je veľa. Predavač postupne cenu znižoval.  Uvedomil som si, že možno bundu ani nepotrebujem a nekúpim ju. Predavač to pochopil a stratil farbu z tváre. Znížil cenu ešte viac. To už na mňa nemalo vplyv.  Cítil som sa však už nepríjemne a pod „tlakom“. Doslova ma držal za rukáv a snažil sa ma udržať v obchode. Tu niekde sa situácia zlomila. Obchodník sa totiž odhalil až do špiku kosti. Povedal mi, keďže videl, že zjavne nerozumiem ich pravidlám, že som v ten deň jeho prvý zákazník. Ak si nekúpim uňho tento tovar, pretrhne sa mu reťaz predaja a prestane sa mu dariť v obchode. Čo by viedlo k tomu, že do mesiaca, do roka obchod zavrie.“

 Vladimír stíchol, do očí sa mu tisli slzy, dojatím. Prišli emócie vďaky, že niekde v ďalekom svete sa našiel človek, ktorý ho v jednej chvíli na konkrétnom osobnom zážitku naučil veľmi veľa o fungovaní energií.  Sme totiž zodpovední za to, aké hry hráme, aké príbehy rozohráme, aké karmické pokračovanie pripravíme sebe i ako naše rozhodnutie karmicky ovplyvní ďalšie príbehy. Sme mocné bytosti.

„Predstav si, do akého poníženia musel ísť obchodník, keď mi povedal pravdu, keď priznal, čoho sa bojí, z čoho má strach. Pochopil si, že obchodovanie nie je len o tvojej slobodnej vôli, ale má dôsledky, za ktoré si tiež zodpovedný," otočil sa k mladému mužovi Vladimír. „Môžeš sa slobodne rozhodnúť. Uvedom si však aj dôsledky svojho slobodného rozhodnutia. Vo svete súperenia, súťaženia očakávame, že obchodník nás chce dobehnúť, zarobiť na nás. Automaticky predpokladáme,  že kupujúci sa snaží ošmeknúť predávajúceho. Celé zle. Vo svete, kde sa ceny zjednávajú, napríklad na bazáre, predávajúci chce urobiť taký obchod, aby obe strany boli spokojné. Testuje cenovú hladinu spokojnosti kupujúceho. Jeho cieľom je, aby kupujúci dobre kúpil a on dobre predal. Predá za toľko, koľko je kupujúci ochotný dať. Predávajúci nevie, kde je  psychologická hranica kupujúceho, lebo máme rôzne hrubé peňaženky. Možno niekto aj vyššiu sumu rád zaplatí. Možno o chvíľu stretne iného kupujúceho, pre ktorého psychologickou hranicou spokojnosti bude nižšia čiastka. Cieľom je, aby obe strany mali dobrý pocit, že urobili dobrý  obchod.

Rozohraná hra. V tomto prípade na obchodníka a kupujúceho, celkom pokojne však môžeme osoby a obsadenie zmeniť a zistíme, že podobné hry hráme každý deň na svojich vlastných ihriskách a javiskách, vo svojich vlastných príbehoch.

Hra má však svoje kauzálne pokračovanie. Má svoje príčiny, má svoje dôsledky. „Veď je to len banálna situácia bežného života,“ zahlásil muž túžiaci po slobode. „Áno, bežná, veľakrát sa nám zdá banálna.  Každá významná udalosť v čase, keď už nás prerastá a nevieme si s ňou poradiť, bola na začiatku  semienkom, ktoré sa zdalo málo významné alebo banalitou. Umenie rozpoznať ich už v zárodku nám dáva možnosť zmeniť koleso kauzality (karmy) v čase, keď to ešte dokážeme a sme pánmi situácie.  To je majstrovstvo etikoterapie. Koľko však takýchto situácií zažívame denne?“ zdalo sa, že Vladimír zmenil tému. Naoko. „Videli ste niekedy alebo si pamätáte, ako napríklad u starých rodičov sedávali na pántoch – rebríkoch kury? Viete si predstaviť, kde padali kuracience?“ Vysvetlenie pre neskoršie narodených – kuracience sa rovná kuracie hovienka.

„Padali na zem a kopili sa, kopili. Keď ich bola poriadna kopa, gazda chliev kurám vyčistil, kuracience spod nich vyhodil. Čo však robíme my v bežnom živote? Serieme si do svojho hniezda, do seba, ukladáme vlastné kuracience a potom sa čudujeme, keď niečo v nás nám smrdí.“ Jednoducho, nazbieralo sa.

Keby  to len smrdelo! Naskladané človečenské kuracience tlačia do nespokojnosti či iných zdravie poškodzujúcich emócií a je len otázkou času, kedy prepuknú do choroby so zdvihnutým prstom – človeče, zastav sa a vyčisti si v sebe. Aký život si takto človek pripraví? Napríklad život nespokojenca, trpiteľa, hundroša, obete... Obeť je dôsledkom drobných udalostí, kde človek prehliadol, k čomu povedú. Nevenoval im pozornosť, kým mal nad nimi moc, zdali sa malicherné... Môže to zmeniť? Môže mať život iný?  Prebudiť sa do hojnosti, dostatku, do dôvery a spokojnosti? Áno, môže, ak sa prebudí spirituálne. Ak si uvedomí, že ako jedinec je súčasťou celku, ktorý ho presahuje.  Nielen vlastným pričinením,  ale najmä cez  milosť Božiu, ktorá zvyčajne prichádza cez pomoc iných ľudí. „Ak človek nikdy nikomu nepomohol a nebol Božím nástrojom pomoci iným, môže sa stať, že v čase, keď sám topiaci sa v nečistote a bahne naťahuje ruku po pomoci, pomáhajúci sa v danú chvíľu otočí a natiahnutú ruku nevidí. Chápeš? Reťazec príčin a následkov sa reťazí ďalej, za príčinou je ďalšia príčina. Rozohraná hra pokračuje.“

„Wau, nikdy som sa na podobné situácie nepozrela týmto pohľadom,“ zahlásila iná žena z kruhu uvedomujúc si, že aké hry príčin a následkov rozohrá v túto chvíľu, tak bude žiť o mesiac, rok, desať rokov alebo v iných životoch. Tým, že  dôsledky nasledujú neskôr, že nejdú okamžite za príčinami, súvislosti vďaka plynutiu času nemusíme vidieť. „Som vďačná, že jeden z nás vyšiel svojím príbehom na svetlo. Ďakujem, že som mohla pochopiť a následne prebrať zodpovednosť za to, ako žijem.“ Rastieme spolu.    

 *******

DagmaRa Sarita Poliaková

Text autorizoval etikoterapeut a životný kouč Vladimír Červenák z Advaity, viac informácií nájdete na www.advaita.sk