„Zákony sú ako klobásy. Je lepšie nevidieť, ako sa robia,“ povedal Otto von Bismarck pred viac ako sto rokmi.
Pred dvadsiatimi tromi rokmi by mi ani len s humorom nenapadlo kdesi toto napísať. Keď totiž čerstvá absolventka právnickej fakulty, veriaca v spravodlivosť právneho systému a priam v posvätnosť ústavy právneho štátu, skladá promočnú prísahu, je skalopevne presvedčená, že vďaka právu dobro vždy víťazí nad zlom. Odvtedy prešli viac ako dve desaťročia a prišla príležitosť rozpoznať, prečo mi aktuálnu situáciu už moja vzdelaná hlava neberie.
Zákony, napísané ako slová, už totiž dosť dlhú dobu nepredstavujú dohodu akceptovanú všetkými. Akceptácia totiž nie je len súhlas, je to aj prijatie iného názoru, prípadne situácie takej, aká je. Nie je to rezignácia, rekapitulácia, vzdanie sa s pocitom prehry. Je to aktívny postoj, kedy nebojujem proti tomu, čo sama zmeniť nemôžem. Prijatie je tak miestom vnútorného rozhodnutia, kde s pokojom možno presmerovať energiu, pôvodne zameranú na boj, na tvorbu niečoho nového. Ale chápem, že to, čo sa tu deje, na mieste, kde sa rúca právny štát, sa mnohým prijíma ťažko.
Potom som zistila, že ak sa nenechám do toho vtiahnuť mysľou a následne emocionálne, dejú sa mi v živote skôr príjemné veci. Je to tým, že pozornosť je obrovská energia. Je ako lúč baterky v tme, ktorou kam svietime, tam smeruje naša pozornosť a v tom sa potom nachádzame. To neznamená, že nie som informovaná. Čítam všetko, čo ku mne príde z jedného aj druhého „brehu“, vďaka čomu sa mi sformuloval názor a už sa mi darí vnímať to všetko iba ako holú informáciu. Pretože nie je podstatné, čo sa nám deje, ale ako na to zareagujeme.
A vnímam, že všetci sme dostali možnosť prísť na rázcestie, zhlboka sa nadýchnuť a rozhodnúť sa. Vybrať si svoju cestu.
Ale pozor, aj neurobiť žiadne rozhodnutie je rozhodnutie. A každé rozhodnutie prináša následky. V právnej reči sa to volá kauzálny nexus alebo príčinno-následné vzťahy. Inak povedané, rečou etikoterapie: ako myslíme, cítime a konáme, tak sa potom v živote máme.
By Zora Vypušťáková 
Vždy môžeme urobiť rozhodnutie, kedy povieme jednoznačné DOSŤ. Je to iba na nás…
Po dvoch rokoch cestujem v lete vlakom. Vybrala som si trať trvajúcu necelé dve hodiny, pretože som sa domnievala, že tento čas v rúšku ešte ako-tak zvládnem.
Sedím pri okne, kde je iba jedno sedadlo oproti druhému. Vagón sa postupne zapĺňa. Pán, sediaci cez uličku, píše na notebooku a respirátor má pod nosom alebo skôr na brade. Dám si teda rúško pod nos aj ja a zvedavo čakám, čo sa bude diať. Pod nosom ho nemám z neúcty k druhým, ale z úcty k sebe. Poznám najlepšie svoj zdravotný stav, som zdravá a cítim sa ako väčšina ľudí podstatne lepšie, ak môžem dýchať bez obmedzenia.
By Zora Vypušťáková 
Rodinka v nás, teda vnútorný muž, vnútorná žena a vnútorné dieťa, sú témou tridsiateho pokračovania mužsko-ženských rozhovorov Vladimíra Červenáka a Sarity Poliakovej z cyklu K prameňom etikoterapie. Kedy premiérovo rozprúdime túto debatu?
V stredu 24. novembra 2021 od 20. hodiny
Téma súvisí s druhým energetickým centrom a s RAdosťou a pocitmi šťastia, ktoré sa rodia v nás. Na čo všetko sa spolu v tejto téme pozrieme? Nech sa páči:
... a ďalšie otázky, ktoré sa v našom rozhovore vynoria. Ak však chcete aj vy položiť svoju otázku, nech sa páči, píšte nám na
Rozhovor vysielame v premiére na kanáli YouTube, konto Vladimír Červenák a tiež na www.advaita.sk
Podporte nás, prosím, odberom, budete informovaní o všetkých nových videách na našom kanáli.
Tešíme sa na spoločné chvíle.
S láskou VladimíR a SaritA
By DagmaRA Sarita Poliaková 
Ako som sa rozhodla vziať naspäť svoju SILU a MOC, ktorú som kedysi dávno odovzdala lekárom
Pred časom som presne po roku navštívila špecializovaného lekára. Taká štandardná prehliadka dva roky po operácii. Už pred rokom mal potrebu miesto povzbudenia povedať mi: „Vaše riziko je minimálne, ale je !“ a pokračoval v popise katastrofických scenárov, z ktorých by sa niektorý pacient možno aj psychicky zložil.
Tentoraz sa opýtal, ako sa mám.
Keď som povedala, že sa cítim výborne, aj s príslušnými detailmi z môjho života, pozeral ako neveriaci Tomáš.
Po kontrole mi povedal to, čo sama viem: že SOM ZDRAVÁ. A opäť ma začal presviedčať, čo by som mala robiť, aby som zdravá aj ostala. Principiálne sú, podľa neho, jedinou cestou k trvalému zdraviu pri chorobách a ich predchádzaniu antibiotiká, genetika a očkovanie. Pozerala som na neho s pochopením a poďakovala som sa, pretože viem, že si robí svoju prácu najlepšie, ako vie, ale jeho názor už so mnou nerezonuje. Spomenula som epigenetiku a lekárov celostnej medicíny, ktorí majú iný pohľad, berú človeka ako celok a dokážu ho podporiť v jeho samoliečivej schopnosti.
By Zora Vypušťáková 
ZRKADLO MUŽA, pravidelný unikátny 30-minútový rozhovor dvoch mužov na báze otázok a odpovedí na horúce témy týkajúce sa mužov, otcov, synov z pohľadu Etikoterapie, vysielaný v rámci cyklu K prameňom etikoterapie.
Naživo vysielame mesačne, rozhovor vedú JOZEF MIHALIŠIN a VLADIMÍR ČERVENÁK.
Vysielame NAŽIVO na kanály YouTube, konto Vladimír Červenák a tiež na www.advaita.sk.
Otázky a námety na rozhovor môžete písať na mailovú adresu:
Streda 10. november 2021 o 20:00
Témou rozhovoru Zrkadla muža č. 26 búdú tieto okruhy otázok:
- aký dopad môže mať ukončenie tehotenstva na otca,
- naozaj sa to mužov netýka?
- aká môže byť v tom úloha muža?
- ako sa darí tvojmu zhluku buniek, plodu, zygote, embryu?,
- možné dôsledky rozhodnutia ukončiť tehotenstvo,
- je to moja manželská povinnosť, naozaj?
- muži, ktorí nútia ženu k ukončeniu tehotenstva,
- kto sa postaví na stranu dieťaťa?
By Jozef Mihališin 
