V etikoterapeutickom kruhu sme sa pozreli na ticho. Jednoduché dvojslabičné slovo a debatka o ňom prechádzala od ľahkého konštatovania, že každý z nás potrebuje svoje ticho, až po vlastné skúsenosti s tichom, ktoré partnerov môže rozdeľovať, alebo naopak, môže byť priestorom spojenia, porozumenia a výživy pre vzťah.
Znovu sme v rozhovoroch zisťovali, ako môžeme všetko, čím žijeme, vnímať z dvoch pozícii. My sme ich nazvali dva priestory. Prvý priestor je priestorom odporu. Ak sme v ňom, rozhodujeme sa a riešime situácie primárne zo svojho strachu. Prvý príklad: bojím sa, že ochoriem, tak sa dám zaočkovať. Druhý príklad: bojím sa, že nebudem môcť cestovať, tak sa dám zaočkovať. Tretí príklad: bojím sa, že mi očkovanie ublíži, ale pre istotu sa dám očkovať. Všetky tri príklady – celé zle vzhľadom ku kvalite života. V uvedených prípadoch totiž hybnou silou konania je strach. Bojíme sa tak či tak.
By DagmaRA Sarita Poliaková 
Viac ako rok sa nás téma bezmocnosti a strachu zo smrti dotýka a my nejako reagujeme. Niekto bezmocnosť a strach nevníma ako niečo mimoriadne. Hovorí, že smrť patrí k životu v dualite. Inému zas celospoločenské témy s koronavírusom otvárajú jeho vlastné neukončenia. Spomíname si, čo rozumieť pod neukončeniami? Sú to osobné témy, ktoré sa nám zvyčajne aktivujú už v detstve a opakujú ako bolestivé zranenia, kým ich v porozumení sebe samému ukončíme. Keď neukončíme, objavujú sa ako tiene celý život. Momentálne okrem iných tém je aj téma bezmocnosti a smrti na programe dní, a tak zaznieva i na stretnutiach v etikoterapeutických kruhoch.
By DagmaRA Sarita Poliaková 
Na fb v skupine Astrologické meme som objavila charakteristiku dvanásti znamení cez tienisté stránky. Keď som pozrela na svoje znamenie, povedala som si - taká ja nie som. Hneď mi však ťuklo - dievča, počkaj, to bude tvoj tieň a na prvý pohľad ho možno ani nevidíš. Presne tak, uvidela som ho o chvíľu.
Takže nech sa páči, hra aj pre tvoje znamenie: obrázok je dosť veľký, aby si mohol, mohla naň meditovať a objaviť, prijať a pochopiť svoj vlastný tieň:
By DagmaRA Sarita Poliaková 
Vieš si predstaviť, že stojíš v prístave a rozhoduješ sa nastúpiť na loď? Máš dve možnosti. Titanic alebo Noemova archa. Luxus, šampanské, hudba, vôňa dobrého jedla a v podpalubí aj stiesnené podmienky, ale obrovský, majestátny Titanic. Na druhej strane možno tiež stiesnené podmienky v priestore ponúkajúcom teplý bok zvierat, vôňa sena, slamy, výkalov, rôzne zvuky, ale záchranná Noemova archa. Čo si vyberieš vzhľadom na dôsledky, o ktorých už vieš? Čo si vyberáš v súčasnom živote vzhľadom na dôsledky, ktoré možno len tušíš, ale čo keby ten Titanic predsa len doplával do prístavu? Vieš sa v prípade nesprávneho rozhodnutia teleportovať z jednej lode na druhú a akceptovať dané podmienky? Titanic i Noemova archa budú „plávať“ aj naším rozprávaním o pravde, tak ticho počúvaj rozozvučané struny v sebe pri čítaní či po ňom:
By DagmaRA Sarita Poliaková Otázku som položila v jednom rozhovore Vladkovi Červenákovi. Nech sa páči jeho odpoveď:
Vyberáme si svojich rodičov podľa toho, ako s nimi ako deti môžeme, povedzme, manipulovať? Vieme si ako duše naplánovať svoj život?
-Nepochybne. Otázkou však je, na základe čoho si ho plánujeme taký, aký si ho naplánujeme, vyberáme. Čo, kde a ako si pripravíme pôdu na to, aby sme si naplánovali práve to a tak, ako si plánujeme?
Otázky sú teda dve. Plánujeme si svoj život, predtým ako sa narodíme? Druhá otázka: môžeme si ho v čase, keď už ho plánujeme, naplánovať aj inak, ako ho naplánujeme? Moje odpovede na tieto dve otázky sú. Na prvú - áno, na druhú - nie.
Príklad: človek, keď zomiera, uvoľní sa z tela. Ide o generálne uvoľnenie. Akákoľvek nespracovaná emócia v čase zomierania, napríklad pocit viny, zaplaví vedomie zomierajúceho. Zo všetkých malých pocitov viny sa stane jeden globálny pocit zlyhania a viny. Ten pocit úplne zaplaví vedomie zomierajúceho človeka. Ak si nestihla odpustiť predtým, ako zomrieš, nedostala si rozhrešenie, neprecítila, že všetko je ti odpustené, neodpustila si sebe, odchádzaš s pocitom viny, odsúdenia na druhý breh. Do astrálneho priestoru, kde už nemáš fyzické telo. Pocit viny potom určuje tvoju budúcu karmu aj zrodenie.
Karma je reťazec príčin a dôsledkov. Pre pocit viny duša nemôže vystúpiť do Svetla a rozpustiť sa v ňom, ostane v astrále. Zrodiť opätovne sa môže, až keď nájde frekvenčne zhodnú rodinu, stvoriteľov nového tela. Bude to taká rodina a telo, kde pocit viny v dieťati bude vyvolávaný už od narodenia. Napríklad otázkami: prečo si prišlo teraz, prečo si dievča, prečo si prišlo na svet takto? Výčitky už počas tehotenstva budú vyťahovať pocit viny duše do nového tela, aby mohli byť zažité. Tvoj pocit viny pôjde v tomto novom očistci s tebou. Všetko to, čo si neukončila z priestoru spojenia, všetky neukončenia z priestoru odporu idú s tebou do ďalšieho zrodenia a do šiestich rokov veku dieťaťa sa prejavia, zapíšu sa do limbického systému.
Na vine nie sú rodičia ani predkovia. Všetko sme si priniesli so sebou. Je to náš strach z opustenia, náš strach z odmietnutia, náš strach zo zlyhania, náš strach z nedostatku aj z bezmocnosti a smrti. Príčina všetkého, čo žijeme, je v nás. Preto môžeme s láskou všetkým odpustiť. V novom tele sa to zapíše ako skúsenosť, a potom celý život telo vie, aké je to cítiť strachy a pocit viny.
By DagmaRA Sarita Poliaková 
