Text o jemnom plynutí času a priestoru vznikol na základe inšpirácii z ranných sáng, a tak sa poďme v úvahách Vladka Červenáka pozrieť  aj na vzťah k sebe samému. Si sám, keď si sám? Kedy si vedomou bytosťou? Môžeš slúžiť v pekle? Ako sa rodí svetlo v tebe? Ako to máš ty? Nech sa páči, úvahy o tom všetkom sú tu:

Kedy si v najlepšej spoločnosti?

Kto si? Aké je pre teba byť nič? Aké je pre teba byť v spoločnosti nikoho, ničoho? Si smutný, keď si s nikým, s ničím? Cítiš sa niekedy osamelo, keď si sám s nikým, s ničím?

Keď pocity smútku prichádzajú, nie si v tej chvíli v najlepšej spoločnosti. Neuvedomuješ si, kto si. Stratíš vedomie. Upadneš do nevedomosti, zabudneš, kto si. Dôsledkom tohto stavu je smútok. Posúvaš sa do priestoru nevedomia, odporu. Príde odpor – nechcem byť sám. Na fyzickej úrovni v tej chvíli môžeš cítiť meridián, ktorý sa uzavrel. Stačí, že niečo nechceš a meridián je blokovaný. Dá sa tomuto predísť. Ako? Zjemniť pozornosť. Stále treba držať pozornosť na priestor. Uvedomovať si vnútorný priestor.

Byť v najlepšej spoločnosti seba samého znamená byť v spojení, byť jedno. Keď si jedno, si v najlepšej spoločnosti, lebo nie ste dvaja. Nie je boh a ty, nie ty - opustený. Nie. Keď si sám, si v najlepšej spoločnosti. Vtedy máš absolútne šancu, aby si vytvoril  najlepšiu spoločnosť tým, že dáš sebe pozornosť. Pozornosť je to najcennejšie, čo človek človeku môže dať, lebo dáva seba. Keď ty sa dáš, odovzdáš sebe samému, vtedy sa môžeš ocitnúť v tej najlepšej spoločnosti.

Nový rok – nový krok – nové témy otvárame. V tomto roku ponúkame  krátke zamyslenia na rôzne situácie, ktoré nám prišli či prídu do cesty v rámci bežného života. Život je fakt ten najtrpezlivejší učiteľ, ktorý dookola a rôznymi spôsobmi opakuje učebnú látku, až kým pochopíme.

Ak nezvládneme úlohu na prvýkrát, dá nám druhú, tretiu, štvrtú šancu, no vždy o závit silnejšie pritlačí. Život sám je ten najlepší „pracovný“ nástroj na manifestáciu nás samých. Nech sa páči, s etikoterapeutom Vladimírom Červenákom sme tu, aby sme aj v novom roku svietili cez etikoterapiu tam, kde si život svetlo pýta. Šťastlivo teda vykročme a ak máte na nás otázku, pokojne napíšte, odpovieme v rámci tohto priestoru. Na stránke www.advaita.sk vpravo dolu nájdete  okienko „Máte otázku?“ Tam môžete písať.     

Buďme obláčikom pary nad riekou

Emócie sa dajú pustiť, vypustiť, odpustiť. Pustím ich od seba, alebo ich držím v sebe tým, že ich nechcem pustiť, lebo sa ich bojím. Vytláčam emócie od seba, odchádzam od nich, ale odchodom ich zároveň zatláčam. Opúšťam niečo – v skutočnosti odtláčam od seba. To som tiež ja. Sám od seba odchádzam, držím emócie rukami od seba čo najďalej a odchádzam preč. Ruky ich však stále držia. V momente, keď som už vzdialený, zabudnem na emócie, ale to neznamená, že emócie sú pustené. Ruky sa budú naťahovať naďalej do nekonečne, nech sa vzdialim akokoľvek. Už aj zabudneme, že na konci tých pahýľov máme svoje ruky, ktoré niečo držia. Už sme tak veľmi vzdialení, ale stále to držíme. Táto situácia môže trvať rodovo cez mnohé generácie. Pustiť niečo, znamená naozaj to opustiť. Povoliť, aby emócia cez nás ako cez komín prešla.

... alebo inak: „Ak nezomrieš skôr, ako zomrieš, tak naveky zahynieš,“ týmito slovami povedal Angelus Silesius, nemecký spisovateľ v 17. storočí, to, čo sme zvýraznili v nadpise. Vstúpili sme totiž do tmavej časti roka a od 1. novembra sa intenzívnejšie otvára aj téma predkov, aj téma smrti, aj téma života s tieňmi. Tajomstvo smrti a tieňov  v sebe ukrýva tajomstvo toho, kto si. Smrť ako ukončovanie či transformácia v spojení s tmou dávajú príležitosť ísť viac do svojho vnútra, stíšiť sa, dotýkať sa hodnôt, ktoré sú večné. Dávajú príležitosť ísť do múdreho ticha a s rešpektom sa dotknúť aj svojich tieňov, aj odmietnutých časti seba samého, aj bolestí a tráum. Je čas pozrieť sa na ne a vrátiť sa domov do celistvosti, predýchať sa ku koreňom strachu z odmietnutia, opustenia, zo zlyhania, z nedostatku, zo smrti a bezmocnosti. Cez spojenie s predkami do 12. pokolenia posilniť dôveru v život a oslobodiť sa od nedôvery a strachu. Spojením s energiou predkov ukotviť sa pevne v bezpečnom prostredí nášho tela, ktoré je chrámom duše, a objaviť potenciál tmavej časti roka cestou do hlbín vlastnej duše. Portál tmavej časti roka je od noci z 30. októbra na 1. novembra otvorený. Pocestný, prosím, vstúp: 

Vladislav: Mal som sen. Bol som doma a telefonoval som. Odrazu sa otvorili dvere a do bytu vošla moja mamina, ktorá je už tri roky mŕtva. Nič nehovorila. Hoci som telefonoval, uvedomoval som si, že vyzerá tak, akoby sa vrátila domov z dovolenky. „Počkaj,  dokončím hovor a budem sa ti venovať,“ povedal som a pozrel na ňu. Stála bez emócii. Padol som na kolená a objal jej nohy vďačný, že ju vidím. Plakal som, ona nič. Stála. Odrazu mi však povedala: „Chcem sa vrátiť domov.“ Prestal som plakať a opýtal  sa jej: „Mami, ako to mám urobiť?“ Odpovedala znovu bez emócií: „Ty budeš vedieť ako.“