Radosť je prejavom vnútornej harmónie, súladu.

Radosť musíme čerpať zo seba, nie z iných.

(Sokrates)

Zamerajme svoju pozornosť na radosť a ona v nás porastie.


Sme bytosti z energie, zo svetla. Na čo svoju energiu, pozornosť zameriame, to živíme, a to potom v nás a našom živote rastie. Preto je každý sám zodpovedný za to, čo napĺňa jeho dni tu na Zemi.
Svoje životy budujeme tým, čomu venujeme pozornosť. Pozornosť je to najcennejšie, čo človek človeku môže dať, lebo ňou dáva sám seba.

 

Začneme opäť s cvičením. Precíťte túto chvíľu a uvedomte si, aký je to pocit, keď máte radosť?

 

Uvedomením si sily svojho pocitu zažívame samého seba. Spájame sa so svojimi zdrojmi.

Uvedomte si na chvíľu ten pocit a sledujte, čo sa vo vás pri tom deje. Spomeňte si na konkrétnu situáciu, keď ste mali úprimnú radosť. Ako ste vtedy vyzerali, čo ste videli, čo ste počuli a čo ste cítili? Ak si tú spomienku dokážete vizualizovať, urobte to, alebo ju precíťte vo vašom tele.

 

Všimnite si, čo sa deje s vašimi ramenami, aký pocit máte, čo sa deje s energiou vo vašom tele? Aké myšlienky vám prichádzajú?

 

Ak ste sa vcítili do situácie, keď ste mali úprimnú radosť, je veľmi pravdepodobné, že ste pocítili príjemný, teplý pocit v tele, cítite, ako vám pri spomienke na radosť rastie energia, ako vaše telo silnie, akoby sa zväčšovalo, doslova rastie, ako sa celé telo i vaše myšlienky uvoľnili.

 

Prežívanie radosti posilňuje naše sebavedomie, posilňuje celý náš energetický systém, na fyzickej úrovni aj náš imunitný systém. Následne sa cítime príjemne, uvoľnene. V konečnom dôsledku to vedie k zdraviu fyzickému i psychickému.

 

Posilňovaním pocitu radosti uzdravujeme svoje éterické, emočné, psychické i fyzické telo, uzdravujeme sa.

 

Radosť je slnečného, Božského pôvodu.

 

V starom Egypte označovali Atona, Boha Slnka, alebo slnečné božstvo označením Ra. V našej kresťanskej kultúre je jeho ekvivalentom Archanjel Michael. Mať RA-dosť, znamená mať Slnko v srdci, mať v srdci Boha. Precíťte, aký je to pocit, keď si uvedomíte, že vo vašom srdci je Slnko, je tam dosť-Slnka, je tam Ra-dosť.

 

Ľudové príslovie hovorí, kde chodí Slnko, tam nechodí lekár. Slnko sa v našom živote prejavuje ako radosť.

Deň bez radosti v srdci je strateným dňom.

 

 

Čo všetko nám spôsobuje radosť?

 

Človeku môže radosť spôsobiť niečo, čo je buď mimo neho, alebo niečo, čo je v ňom samom. Sokrates nám odporúča radosť hľadať v sebe. Spoznaj seba samého a spoznáš seba i Bohov, to nám odkazuje nápis na Apolónovom chráme v Delfách. Nie náhodou je Apólon slnečným božstvom, gréckym ekvivalentom Ra, Slnka.


Celé naše ľudské hľadanie je nasmerované týmito dvoma smermi.

 

Hľadáme radosť vo vzťahoch, prírode, vo svojom okolí. Hľadáme ju v práci, vo voľnom čase, rodine, deťoch, vnúčatách. Radosť nám môže priniesť i jedlo, spánok, oddych. Hľadáme ju aj v sebe.

 

Mnohí ju pre seba chcú získať, nechávajú sa zabávať inými, aby mali potešenie, radosť. Náš súčasný svet na tomto poznaní založil i biznis. Šoubiznis, odvetvie zábavy, je postavený na konzumovaní zábavy a radosti. Účinkujúci sa možno niekedy bavia a majú aj radosť, je však neprenosná. Takáto radosť prekoná nudu, vyplní čas, ale neprehreje naše srdcia, a preto trvá len krátko. Rovnako ako nám trvalú radosť nespôsobia nákup, jedlo, sex. Ak je postavená na výsmechu či irónii, je dokonca toxická. Rovnako ako každá radosť na úkor iného, teda škodoradosť.

 

Spomeňte si, ako dlho ste sa tešili z topánok, ktoré ste si naposledy kúpili, alebo z kabelky, alebo auta, či inej veci?

Radosť z jedla tiež trvá iba chvíľu, ak nás ovládne túžba po upokojovaní potreby zažívať hoc i krátkodobú radosť, stávame sa závislými alebo dokonca obéznymi.

 

Niektorí hľadajú radosť na dne fľaše alebo pohára alebo v telesných pôžitkoch. Iný v drogách, ďalší v nakupovaní čohokoľvek, ďalší v rôznych aktivitách, športe, spoločenskej zábave.
Skutočná radosť však prichádza, až keď svoj čas trávime zmysluplne. Ak sme v súlade s túžbami našej duše, ak počúvame svoj záujem, ktorým nás vedie.

 

Monáda (jing a jang) v nás.

 

Keď človek nájde svoj stred, nájde vnútornú harmóniu, jeho dve vnútorné bytosti, vnútorná žena, ktorá predstavuje princíp prijímania, a vnútorný muž, ktorý predstavuje princíp dávania, sa spoja. Spoja sa vo večnom tanci a večnom splynutí, z ktorého sa zrodí tretia bytosť z tejto najsvätejšej trojice – dieťa. Naše vnútorné dieťa, ktorým v tej chvíli sme. Ježiš v nás. Toto dieťa sa prejavuje radosťou, šťastím, tvorivosťou. Stáva sa z nás šťastný tvor, ktorý sa prejavuje tvorbou, tvorivosťou, hravosťou. Svet a život takéhoto človeka sa stáva krásnym umeleckým dielom, on sám je pritom i umelcom, ktorý ho vytvára.


Takto zrodený ľudský tvor má moc tvoriť samého seba. Oproti tomu ne-tvor, človek bez ra-dosti, nemá moc, ale má ne-moc.

 

Premýšľajte chvíľu pohrúžení do seba, ako často zažívate radosť, a teda ste tvorom s mocou tvoriť a ako často ne-tvorom s nemocou.

 

Zmyslom naplnený čas nám prináša radosť.

 

Čokoľvek robíme, hľadáme sami seba, hľadáme potešenie duše, šťastie, radosť.

 

Po mnohých skúsenostiach zisťujeme, že radosť, ktorú nachádzame mimo seba, si dokážeme udržať iba krátko. Preto ak ju hľadáme iba mimo seba, vypestujeme si na nej závislosť.

 

Radosť je pritom spontánna vnútorná emocionálna reakcia na príjemnú situáciu, osobu alebo spomienku. Navonok sa prejavuje rôzne od úsmevu až po radostné výkriky. Spojená je s pocitom šťastia, jasnou a pozitívnou náladou, človek sa cíti dobre, vo chvíľach radosti sú splnené všetky jeho okamžité psychické potreby. Patrí k najpríjemnejším a najprirodzenejším emóciám.

Je to skutočne tak, keď máme radosť, nič nám nechýba.

 

Pocit radosti v nás môže vyvolať:

 

  • telesná pohoda a uspokojovanie organických potrieb, napr. uspokojenie pri nasýtení, smäde a pod.,
  • uspokojovanie spoločenských potrieb, napr. pocit uplatnenia, spoločenské ocenenie a pocit užitočnosti pre spoločnosť, ktorej je človek súčasťou,
  • uspokojovanie individuálnych potrieb, napr. dostatok voľného času na svoje záujmy,
  • v neskoršom období (najmä v období adolescencie) je dôležitým činiteľom uplatnenie sa v povolaní, uplatnenie túžby stýkať sa s druhým pohlavím (zábava, hry, priateľstvá),
  • existencionálnu radosť nachádzame, keď rozvinieme svoju spiritálnu alebo mravnú inteligenciu, radosť potom spôsobuje už samotný fakt, že sme.

 

Trvalá neprítomnosť radosti v živote vedie k depresiách a chorobám, vedie k hlbokej nespokojnosti, trápeniu.

 

Zabudli ste sa tešiť z drobných radostí, ktoré vytvárajú mozaiku vášho života?
Možno ste sa príliš upli k predstave, čo v živote nechcete, namiesto toho, aby ste si vyjasnili, čo chcete.

Počuli sme to už veľakrát a napriek tomu stále hľadáme radosť i lásku. Nenachádzame ju, lebo ju hľadáme v zrkadle, do ktorého sa dívame. Treba nazrieť do seba, hlboko do svojej duše.

 

Trvalým zdrojom radosti je láska. Schopnosť rozvinúť ju v sebe prináša človeku trvalú radosť, pocit vnútornej radosti, mnoho filozofov i umelcov tento stav duše popisuje vo svojich dielach.


Friedlich Schiller píše v básni Óda na radosť o radosti ako o božskom princípe, božskej iskre, považuje ju za „dcéru z raja", ktorá všetko oživuje a spája ľudí - Schiller píše, že skrze radosť „... sa stanú všetci ľudia bratmi".

Inšpirovaný ňou Ludwig van Beethoven vo svojej poslednej, 9. symfónii pretavil Ódu na radosť na veľkolepý záver tejto symfónie, v „evanjelium lásky, radosti a viery“. Nie náhodou sa stala hymnou Európskej únie a vyjadruje ideály slobody, mieru a solidarity.

 

Ak hľadáš radosť, svetlo, ak hľadáš pokoj v duši, otvor si srdce, oči i uši.
Kto si zakrýva oči, nemôže vidieť, kto si zakrýva uši, nemôže počuť.

 

Ako etikoterapeut sa často stretávam s ľuďmi, ktorým už na tvári vidno, ako dlho na nej nebol úsmev. Etikoterapia, táto kráľovná medicíny, uzdravuje nielen telo, ale aj dušu. Deje sa tak cez postupné odhaľovanie skutočných príčin toho, že nie sme schopní plnohodnotne prežívať radosť, lásku, šťastie, spokojnosť a hojnosť v živote. U niekoho je to vysoký potenciál zvýšiť si sebaúctu, sebavedomie, sebadôveru či sebalásku, alebo všetky naraz či niektoré z nich. Pýcha, sebectvo, egoizmus, neschopnosť empatie, vcítenia sa do iného človeka nám znemožňujú tešiť sa, radovať sa z pocitu zdieľania, naplno prežívať prúd energie medzi nami, ktorej hovoríme láska.
 

V reči jedného afrického kmeňa slovo UBUNTU znamená: Ja som, lebo My sme.

Niet šťastia a radosti jednotlivca, keď niekto iný je nešťastný. Urobte denne radosť niekoľkým ľuďom a váš život sa bude napĺňať radosťou.

 

Tak sa ocitnete v novom vzorci života. Vo vzorci, ktorého výsledkom je pocit radosti a šťastia. Vo vonkajšom svete sa to prejaví tým, že ľudia vo vašom okolí vás budú milovať a rešpektovať čoraz viac, čoraz viac vám budú prejavovať úctu a čoraz viac ich dôveru pocítite.

 

Urobte to teraz, tak rastieme spolu.

 

Vladimír Červenák