Na úvod celkom  jednoduchá otázka: „Dokážeš počúvať?“ môže vyvolať vo vás úsmev a okamžitú odpoveď, áno, samozrejme, uši mám v poriadku, počujem dobre.

Počuť dobre môže naozaj každý, kto má uši a sluch v poriadku, počúvať a počuť s porozumením dokáže len ten, kto dokáže byť ticho.

Umenie stíšiť sa, umenie počuť aj ticho, patrí k vyšším etikoterapeutickým zručnostiam, ktoré umožňujú aplikovať  poznatky z etikoterapeutickej teórie do praktického života.  Je teda zručnosťou etikoterapeutickej praxe, schopnosti žiť život vedome.

Vedomý život

Človek, ktorý žije vedomý život, alebo inak, prebudený  človek, si plne uvedomuje príčiny a následky svojho myslenia i konania. Uvedomuje si, že vonkajší život a vzťahy mu zrkadlia  vnútorný život subosobností v ňom.  Ako scenárista, režisér i hlavná postava svojho vlastného životného príbehu  sa rozhoduje,  aký postoj zaujme, ak na seba narazia dve alebo viac jeho subosobností, ktoré majú rozličné zámery, ciele, túžby či potreby.

Rozpoznať, aký postoj zaujať, je práve vysoká etikoterapeutická zručnosť. Je majstrovstvom života.  Naučiť sa myslieť kauzálne, teda v reťazci príčin a dôsledkov je  vysokým majstrovstvom. Naučiť sa to dá  vedomým učením a tréningom alebo nevyhnutne prežitím v živote.

Ktorú z tých možností ste si vybrali vy?

Rozhodnúť sa pre vedomé sebazdokonaľovanie, vedomý rast, vedomú transformáciu, vyžaduje silnú vnútornú podporu, vyžaduje  správny zámer a silnú vôľu. Teda podporu archanjela Michaela, ktorý je symbolickým patrónom životnej sily a vôle k životu. Jej centrom je solárny plexus, teda miesto v ayurvede označované ako 3. čakra – manipura. Tento energetický uzol alebo bod musí byť vyvážený, aby energia v našom systému cirkulovala v súlade s kvetom života.  

Ak máme zablokovaný koreň, teda 1. čakru – muladháru, sme v odpore voči životu, pociťujeme strachy rôzneho druhu. Najčastejšie strach z nedostatku, strach z opustenia, strach z odmietnutia, strach z bezmocnosti alebo strach zo zlyhania. Vo vzťahoch sa blokovaná energia  tohto centra prejavuje narušenými vzťahmi v rodine, problémami v materiálnej oblasti, vrátane financií a podobne.  

Takto blokovaný koreň blokuje 2. energetické centrum, sakrálne centrum – swadhistanu. Ak je blokovaná, potom cítime intenzívny pocit viny.  V našej mysli sa v dôsledku blokovanej energie v tomto centre hromadia negatívne myšlienky. Sú výsledkom strachu  na úrovni 1. čakry. Liečiť ju môžeme odpúšťaním sebe aj iným. Ak máme takto blokovanú energiu,  zisťujeme alebo konštatujeme stav pýchy. Teda stav energetického odpojenia, uzatvorenia sa. Dôvod je najčastejšie zdanlivo pozitívny - potreba chrániť sa.

Bloky na prvých dvoch čakrách blokujú životnú energiu, veď sa nachádzame v stave odmietania, odporu voči životu. Potom na úrovni 3. čakry - manipury cítim hrču, zauzlené klbko energie, ktoré tlačí na hrudník. Je to závažný signál, že životná energia je naším odporom blokovaná. Spôsobili sme si to často nevedome sami. Silným blokátorom - posilňovačom blokovania tohto energetického centra je pocit studu, hanby. Nie náhodou sa v biblickom príbehu o Adamovi a Eve píše o tom, že  obaja potom, ako okúsili ovocie zo stromu poznania dobrého  a zlého upadli, do pýchy a zahanbenia. Figový list je jeho symbolom. Ak si takto blokujeme  energiu od koreňa stále vyššie a vyššie, v srdci pociťujeme žiaľ, smútok a prázdnotu. Chýba nám pocit tepla a lásky. Uchyľujeme sa k náhradám, ktorými si vyvoláme závislosti. Záleží potom už iba na intenzite našej sebanenávisti, ako silné a sebazničujúce závislosti si vypestujeme. O závislostiach však nabudúce...

Zaujatosť samým sebou – sebectvo zabíja

Veľmi veľa ľudí počúvať nedokážu, a preto nedokážu porozumieť tomu, ako pracuje ich telo, ako prúdi energia v ich systéme.  Sú zaujatí sami sebou. Trpia na pocit svojej vlastnej dôležitosti až tak, že nie sú ochotní a častou už ani schopní počúvať iných. Ak aj počúvajú, ich pozornosť je zameraná  najmä na to, či to, čo počujú, sa ich egu páči. Či to ich ego ohrozuje. Ak sa ego (systém bludných presvedčení, ktorý riadi naše rozhodovanie)cíti ohrozené tým, čo hovoria iní, okamžite spúšťa stratégie odporu, nesúhlasu a námietok. Na tieto myšlienky hneď reaguje náš mozog spustením procesov, ktorých výsledkom  je  emócia. Často negatívna - hnev, zlosť.  V tom je  jadro konfliktu, nedorozumenia, hádky.  Po takomto nedorozumení sa stiahneme do seba, uzavrieme sa. Následkom uzavretia v sebe sa cítime  osamotení, nepochopení, oslabení.  Je to stav pýchy, stav vzájomného odpojenia, spôsobeného neschopnosťou si porozumieť, teda nedorozumenie. Príčina je v neschopnosti sa počúvať, počuť a porozumieť.

Dôsledkom neochoty počúvať nie je iba hluchota

Dôsledky sú často nepríjemné a veľakrát aj nezvratné. Vyvolaný vnútorný odpor blokuje energiu v celom systéme človeka. Na fyzickej úrovni spôsobuje oslabenie orgánov a buniek.  Telo je energeticky a informačne zablokované. V jednotlivých častiach, orgánoch stráca informáciu o tom, ako pracuje zvyšok organizmu.  Tieto bloky sa prejavujú ako funkčné poruchy orgánov. Zvyšuje sa kyslosť ich prostredia, množia  sa v nich patogény, na čo telo reaguje zápalovým procesom, aby teplom patogény eliminovalo. Telo začne bojovať o prežitie. Hlboká príčina takéhoto stavu však je v blokovanej energii, ktorej má stále nedostatok. Telo sa cíti unavené, vyčerpané. Do zápasu o prežitie dáva posledné zvyšky energie. Pokiaľ človek neurobí zásadné zmeny v postojoch a  správaní, dochádza k celkovému kolapsu, rozpadu orgánov a organových skupín či celých systémov.  Nastáva  celkový rozvrat vnútorného prostredia.  Tu sa klasická školská medicína  pokúša vec vyriešiť na biochemickej  úrovni. Pomôcť telu obnoviť rovnováhu, potlačiť symptómy  pokračujúceho rozvratu vnútorného prostredia alebo lokálne posilniť oslabené orgány a ich funkcie. Pokiaľ človek ochoreniu neporozumie  a pokiaľ nedôjde k zásadnej zmene toxických postojov, akými sú hnev, zlosť, nespokojnosť, strach,  ľútosť, smútok, pocit krivdy alebo pocit viny a podobne, potom telo zápas o udržanie  funkčnosti celého organizmu prehráva. Naše telo potrebuje, aby sme mu porozumeli, aby sme dokázali počuť a vnímať jeho tiché signály, ktoré  ak zachytíme včas, môžeme bez vážnejšie poškodenia  zdravia obnoviť energetickú rovnováhu, obnoviť celistvosť nášho vnútorného prostredia. Začína to tým, že vytvoríme zjednotené pole nášho vedomia.

Zjednotené pole vedomia

Náš vnútorný priestor, kde si cez vnemy, pocity, myšlienky uvedomujeme samých seba, nazývame Vedomím.  Ak hovoríme o zjednotenom poli vedomia, hovoríme o priestore nášho vedomia, v ktorom si uvedomujeme rôzne svoje subosobnosti, časti svojej osobnosti, ktoré majú rozličné záujmy, ciele, zámery, potreby. Ak je toto pole hodnotovo zosúladené, spolupracuje, je v hlbokom súlade a porozumení, hovoríme o zjednotenom poli vedomia.  Umením ukončovať zvyk vyvolávať v sebe odpor, vytvárame toto pole. Potom z nášho nevedomia do vedomia prichádzajú konzistentné informácie i rozhodnutia. Hovorím o dôležitosti vnútornej integrity.  Integrita  je súlad postojov, vzájomná súhra, podpora našich zámerov. Takýto stav charakterizuje vnútorné naladenie na ochotu počúvať sa, porozumieť si, je to stav priateľstva alebo  lásky  v sebe samom k sebe samému.

V hlave človeka, ktorý počúvať nevie,  víria stále myšlienky

Akú kvalitu tieto myšlienky majú? Buď sa zaoberajú nejakou minulou situáciou, ktorá v nich vyvolala nepríjemné pocity, alebo sa utápajú v slasti, ktorú im priniesol nejaký zážitok. Prevažne sa zaoberajú myšlienkami o tom, ako sa k takejto slasti dostať znova.  Môžu sa tiež zaoberať nejakou víziou budúcnosti.  Ak má takýto človek strach  z budúcnosti,  sú to strachom ovplyvnené vízie.  Maľuje si rôzne katastrofické scenáre, prehráva ich znova a znova a uzatvára sa vo vlastnej pasci strachu. Takéto myšlienky vyvolávajú v človeku nepríjemný životný pocit, slabosť, často až bezmocnosť, únavu, znechutenie.

Ak človek  prežil v detstve a následne si zapísal vo svojom mozgu skúsenosť spojenú so strachom z odmietnutia,  so strachom z opustenia, bezmocnosti alebo strach z nedostatku či  strach zo zlyhania – zahanbenie, potom v procese myslenia sa v tele objavujú už zažité vyššie popísané pocity.  Ich prvé zažitie v etikoterapii označujem ako koreňové vzorce.  Starobylé Védycké texty hovoria o tom, že tieto koreňové vzorce sme si priniesli ako svoje neukončenia z minulosti. Všetko, čo v živote neukončíme v naplnení, v láske zostáva neukončené a nesieme si so sebou.

Ak už aj niekoho takýto, sebou zaujatý človek počúva, zameriava sa na hodnotenie, posudzovanie toho, čo počuje. V hlave vynáša súdy, porovnáva počuté s vlastnou skúsenosťou a zaujíma k nej prevažne negatívny postoj.  Ak počuté ladí s jeho  skúsenosťou, prijíma to,   ak neladí,  odmieta.

Stáva sa  vám, že krátko po nadviazaní rozhovoru sa stretávate  s odmietnutím? Najprv neverbálnym a neskôr  i verbálnym.  Počujete vety ako: áno áno, ale... určite áno, ale predsa... a podobne?

Ako rozpoznáte, že počúvajúci vás odmieta, ako sa cítite, keď vnímate odmietnutie, spochybňovanie, nesúhlas?

V hlave netrénovaného človeka, ktorý je zaujatý svetom a sám sebou, stále víria myšlienky.  Môžu mať podobu slov, pojmov, môžu mať podobu obrazov,  vízií, môžu to byť aj slová napísané  ako obraz. Nevie ich ovládať, jedna myšlienka strieda ďalšiu. Často bez viditeľnej logickej súvislosti. Je to tak preto, lebo  vznikajú na základe asociácií. Jedna myšlienka spúšťa asociácie na základe ktorej sa uvoľnia z bunkovej pamäte ďalšie, bez ladu a skladu. Sú odrazom neporiadku, v akom sa náš osobný archív nachádza. Je čas poupratovať!

Vedomému počúvanie, počúvanie bez vnútorného odporu, sa dá naučiť. Nielen na kurzoch etikoterapie. Môžete začať tým, že si zadefinujete zámer, v ktorom prepíšete  návyk  za cieľ počúvania považovať súperenie o to, koho názor je lepší. Nahradíte ho zámerom  za cieľ počúvania považovať odteraz aj v budúcnosti dosiahnuť počúvaním porozumenie. Teda porozumieť tomu, koho počúvame. To neznamená, že automatický musím so všetkým súhlasiť, čo počujem. Môžem klásť otázky,  ktorými si overujem, či som porozumel tomu, čo som počul. Veľmi pravdepodobne takto zistím, že  za nesúhlasom nebolo dostatok porozumenia.  Cieľom komunikácie je dosiahnuť stav, keď obe strany v komunikácii sú šťastné.

Toto je cesta k hlbšiemu porozumeniu,  väčšej blízkosti, priateľstvu a láske.

Už rozumiete, z akého dôvodu je dôležité naučiť sa počúvať?

Keď vás požiadam, aby ste ma počúvali, a vy mi začnete radiť, neurobíte to, o čo som vás požiadal. Keď vás žiadam, aby ste ma počúvali a vy mi začnete hovoriť, prečo by som nemal mať tie či oné pocity, šliapete po nich. Je extrémny prejav neúcty, ak spochybňujeme pocity niekoho iného. Faktom je, ako hovorí indické príslovie: „Ak chcete vedieť, aké ste mali včera myšlienky, všimnite si, ako sa dnes cíti vaše telo." Teda to, čo cítime, je dôsledkom toho, ako sme predtým mysleli.

Keď vás požiadam, aby ste ma počúvali a vy máte pocit, že musíte niečo urobiť a vyriešiť môj problém, opraviť moje chyby, potom mi prejavujete extrémnu nedôveru, budem sa cítiť slabý a neschopný a pocítim pocit viny  zo zlyhania. A teda počúvajte ma! Jediné, čo od vás chcem, je, aby ste ma počúvali. Nie hovoriť alebo konať – stačí mi, keď ma budete počúvať. Počúvať ticho a s vôľou mi porozumieť.  Toto chceme všetci.  Všetci túžime byť vypočutí a porozumení. Všetci, ak je nám prejavená dôvera a je nám venovaná pozornosť, sa dokážeme o seba postarať. Nie sme bezmocní.  Môžeme byť znechutení, môžeme byť váhajúci, neistí, aj ustráchaní, ale nie bezmocní. Ak rozhodujeme za iných, ak im dávame nevyžiadané rady a poučenia a nedáme človeku šancu, aby chodil po vlastných nohách, posilňujeme jeho obavy, strachy a pocit neschopnosti. Keď ale prijmeme ako skutočnosť, že každý človek je manifestáciou  univerzálnej životnej sily nadanej schopnosťou spájať sa, milovať a tvoriť, potom môžeme ukončiť svoje pokusy presviedčať, opravovať, mentorovať. Namiesto toho môžeme venovať pozornosť tomu, aby sme pochopili, čo v nás tieto nutkavé pohnútky vyvoláva?

A keď na to prídeme, všetci budeme vedieť, kto sme, budeme poznať odpoveď na základnú existenciálnu otázku. Nebudeme potrebovať  rady iných, poradíme si so svojím životom, ktorý sa stane umeleckým dielom, ktoré ako umelec vytvárame.

Urobme to teraz. Počúvame, aby sme rástli spolu.

Vladimír Červenák, etikoterapeut a životný kouč