Ak sa mi neozveš, srdce si naplním tvojím mlčaním a podriadim sa mu. Budem ťa čakať v tichosti, ako noc.

Poznáme veľa prísloví, v ktorých nám odovzdávajú predkovia získanú skúsenosť, že trpezlivosť sa vypláca, že trpezlivosť ruže prináša.

Mnohým chýba dostatok vôle a trpezlivosti. Ak aj nejaký zámer majú a sledujú ho, idú si za ním, po istom čase strácajú motiváciu, energiu a od zámeru ustúpia. Nie sú dostatočne trpezlivý dotiahnuť úsilie až do konca.

Ako to robíte vy?

Ste naplnený trpezlivosťou, múdrosťou, ktorá pramení v spokojnosti a prijatí toho, čo nemôžete zmeniť a rozpoznaní toho, čo zmeniť môžete?

Alebo ste nedočkavci, ktorí chcú všetko riešiť hneď a zaraz?

Ak ste ten prvý príklad, blahoželám vám, zrejme ste objavili tajomstvo nielen o tom, ako veci robiť, aby ste mali v živote nadhľad a poriadok, a to nielen vo veciach, ale aj vo vzťahoch a v sebe.

Ak túžite po harmónii v živote, po rovnováhe, po zmysluplnom živote, naplnenom láskou, pokojom, hojnosťou, radosťou, potom cesta k takému stavu vedie cez dôkladnú inventúru v sebe. To vyžaduje veľa trpezlivosti.

Výsledkom vnútornej inventúry potom môže byť poznanie, že všetko má svoj čas a miesto. Tak ako semeno zasiate do zeme potrebuje čas, aby vzišlo, narástlo a dozrelo, tak aj naše zámery potrebujú priestor a čas, aby vzišli a dozreli. Tlak a urýchľovanie vedie k nespokojnosti a nespokojnosť k agresivite. Tá vedie k vnútornej nerovnováhe v hodnotách, postojoch, v cieľoch a zámeroch. To je prekážka, ktorá potom človeku bráni dosiahnuť vytúžené šťastie, pokojný a zmysluplný život.

Na ceste životom sa učíme, ako dosahovať ciele, po ktorých túžime. Trpezlivo a vytrvalo kráčať za svojimi snami.

Všetci máme túžby. Nie všetkým sa podarilo ich naplniť. Ak zostane len pri túžbe a nie je podporená zámerom a voľou ju naplniť, stratíme motiváciu a chuť investovať čas a energiu na jej dosiahnutie.

Na sklonku života ľudia veľmi často neľutujú ani tak to, čo urobili, ale viac to, čo neurobili a urobiť mali.

Zamyslime sa spoločne nad tým, aké sú predpoklady, aby sme nejaký zámer, cieľ, ktorý sme si predsavzali dosiahnuť, skutočne naplnili?

Ako na to?

Množstvo informácií, vzdelanie, sčítanosť, potrebné zručnosti a skúsenosti a správne postoje ovplyvňujú, či človek dokáže ísť za svojím zámerom, cieľom. Správne postoje sú i správne zoradené hodnoty.

Schopnosť udržať si trpezlivosť ovplyvňuje úroveň našej vnútornej spokojnosti. Spokojný človek má v sebe pokoj a pokoj dáva i iným. Nespokojný je nespokojný so všetkým okolo seba. To ovplyvňuje naše postoje k sebe navzájom, životu, Bohu.

Úzkostný človek, plný strachu, má nedôveru vo vlastné schopnosti, silu celku, ktorého je súčasťou, má blokovanú energiu v dôsledku čoho 3. čakra, v oblasti solar plexu, je tiež blokovaná. Výsledkom je neschopnosť konať, vytvárať a napredovať. Neschopnosť prijímať seba, iných i situácie bezpodmienečne. Jeho nespokojnosť a nedôvera podmieňuje celý jeho svet i život. Na jemných váhach váži všetko, čo dáva a porovnáva, či rovnako sa mu vracia. Jeho vzťahy sú podmienené kupeckými počtami. Prejavuje sa to stuhnutosťou, apatiou, nedostatkom energie.

Takýto človek je ovládnutý lenivosťou k rastu. Telo vyživuje nevhodnými myšlienkami, myseľ mu ovláda strach, pýcha, ignorácia, emócie zlosti, smútku a strachu. Telo vyživuje nevhodnou instantnou stravou, stravou bez života, stravou naplnenou bolesťou a utrpením. Kombinácia toxického myslenia a toxickej potravy vytvára dlhodobo udržiavané zablokovanie energie na úrovni éterického tela, čo sa prejavuje únavou, nepríjemným pocitom a na fyzickej úrovni bolesťou a ochorením. Bezmocnosť, neprítomnosť vôle, moci konať sa prejavuje ne-mocou na urovni fyzického tela.

Zhmotnená múdrosť predkov hovorí, že pomaly ďalej zájdeš.

Trpezlivosť je plodom poznania, že správne zameraný zmysluplný zámer nás privedie k silnej motivácii vytrvať. Udržať si motiváciu znamená správnym, morálnym postojom byť napojený na Zdroj, ktorý človeka presahuje a vyživuje.

Lenivosť, za ktorú často považujeme neprítomnosť motivácie, je výsledkom nesprávnych životných postojov. Má veľa tvárí. Za lenivého sa považujeme alebo nás považujú iní, ak nechápeme správne zmysel svojej existencie. Následkom je zmätok v duši, hodnotách i postojoch.

Mnohí ľudia, ktorí sa rozhodnú čosi vo svojom živote zmeniť, napríklad sa rozhodnú, že začnú športovať, že sa budú viac modliť, menej jesť, viacej učiť a následne zlyhajú vo svojom predsavzatí, sa často potom sťažujú na slabú vôľu. „Keby som tak mal silnejšiu vôľu, zaiste by mi to šlo!" Slabá a silná vôľa je maskovaná slabou a silnou motiváciou. Ak nájdeme motiváciu, vôľa automaticky zosilnie. Aj slabá žena, ak by napríklad jej dieťa privalil ťažký predmet, by motivovaná materinským pudom zachrániť dieťa, dokázala zdvihnúť predmet niekoľkokrát prevyšujúci jej hmotnosť. Také prípady sú známe.

Zmenou motivácie, zmenou postoja sa posilní voľa vytrvať, dokončiť. Vo vesmíre všetko prebieha v cykloch, vzniká, je udržiavané a zaniká, ukončuje sa, aby mohlo na novej úrovni opäť vzniknúť. Tento univerzálny princíp sa opakuje vždy na novej úrovni, na novom fraktálnom stupni. Tak má všetko svoje miesto a svoje načasovanie. Byť v súlade s prúdom života znamená byť v synchronny s celým Vesmírom.

Doťahujte do konca všetko, čo viete a môžete

Schopnosť kráčať životom trpezlivo a vytrvalo znamená získať zručnosť doťahovať veci do konca správne, učíme sa to v každej situácii. Veľmi dobre vieme, ako sa cítime a telo nám dáva zrozumiteľnú odpoveď, ak máme narušený vzťah. Cítime sa mizerne, táto mizéria je dôsledkom blokovanej energie. Je prejavom nesprávneho postoja k životu. Sme v stave pýchy, oddelenosti. Ak sa oddeľujeme, výsledkom je vždy mizerný pocit, pocit prázdnoty, samoty, smútku, strachu, pocit nedostatku.

Naopak, správne ukončenie diela, naplnenie zámeru i vzťahu nás napĺňa príjemným pocitom naplnenia, úplnosti a tento pocit je zdrojom radosti. Radosť je plodom zmysluplného spojenia. Poznáme to všetci, ten príjemný pocit, keď si v živote upraceme, keď dotiahneme veci do konca. Keď po dlhom úsilí vykopeme studňu a na jej dne je číra, osviežujúca voda.

Motivácia – motor rastu

Preto ak sa nám niečo nechce, potom nemáme slabú vôľu, ale motiváciu, ktorú potrebujeme posilniť. Potom riešením nie je trestať sa za zlyhanie, lenivosť, ale nájsť spôsob, ako sa motivovať k rastu. Motiváciu strácame opakovaním nesprávnych postupov a postojov. Strácame trpezlivosť, keď nevidíme výsledok.

Máme hlboko zakorenené vzorce presvedčení a správania, že negatívna motivácia prostredníctvom kritiky, prejavenej nespokojnosti nás alebo aj iných posúva dopredu. Tak vytvárame tak nezmyselné spojenia slov, ako pozitívna kritika, dobre mienená nevyžiadaná rada, zdravá žiarlivosť, závidieť v dobrom a podobne. Sú to toxické presvedčenia, ktorými ubližujeme sebe i druhým. Ich pozitívnym zmyslom je, že sa prostredníctvom nich naučíme, čo robiť nemáme. Nenaučia nás ale, čo a ako robiť máme.

Nietsche k tomu poznamenáva:„Kto vie prečo, vie aj ako!" Mať motiváciu znamená vedieť prečo. Ak teda nevieme prečo by sme mali ráno vstávať načas, prečo by sme sa mali viacej modliť, viacej študovať, viacej sa hýbať, potom budeme tieto veci vykonávať s ťažkosťami, bez životnej sily, a to aj napriek tomu, že sa k nim budeme nútiť takmer nadľudskou energiou. Samozrejme, mnohé veci treba robiť, aj keď nemáme pre ne motív: napríklad keď matke plače v noci dieťa musí ho nakŕmiť, aj keby nemala motív. Jej motorom je jej pudová zložka osobnosti. Pud zachovania života.

Čo môžeš urobiť hneď, neodkladaj na zajtra

Mnohí trpia na tzv.prokrastináciu, t.j. odkladanie povinností na neskôr. Netreba si ju mýliť s trpezlivosťou. Ak sa povinnosti, ktoré máme, začnú hromadiť vytvoria nám v živote chaos a neporiadok. V takom prípade je potrebné urobiť si poriadok v prioritách. Premyslieť si, čo je v našom živote urgentné a čo dôležité. Venovať sa čo najviac tomu, čo je dôležité, potom budeme musieť menej hasiť to, čo je urgentné. Netrpezlivosť nás prenasleduje, keď sme pod tlakom, stresom. Čo najmenej sa venovať tomu, čo nie je dôležité a vôbec sa nevenovať tomu, čo je je škodlivé. Upratané priority a hodnoty vnesú do nášho života poriadok, vnesú doň vnútorný zmysel. Tento zmysel nás potom sám vedie, ukazuje cestu. Stane sa vnútorným semaforom, našou vnútornou autoritou, ktorá nás vedie múdro k cieľu byť šťastným i bez vonkajšej príčiny.

Poludnie života

Existuje ešte jeden fenomén, ktorým sa v starej mníšskej tradícii popisovala lenivosť: akēdeia, tzv. démon popoludnia. Strata motivácie v dôsledku neprávne definovaných hodnôt. Akēdeiu v živote mnícha popisuje Evagrius Ponticus takto: „Démon akēdeie, tiež nazvaný démonom popoludnia, je najnebezpečnejším zo všetkých démonov. Na mnícha zaútočí o štvrtej hodine a dušu oblieha až do ôsmej hodiny. Najprv spôsobí, že slnko sa hýbe pomaly alebo že sa dokonca vôbec nehýbe, a tak sa mu zdá, že deň má 50 hodín. Potom vedie mnícha k tomu, aby sa stále pozeral cez okno a aby vychádzal stále z cely hľadieť na slnko, či je ešte ďaleko od deviatej hodiny, a aby sa presvedčil, či náhodou neprichádza brat. Neskôr nainfikuje mnícha averziou voči miestu, kde žije a voči samotnému jeho spôsobu života, voči telesnej práci, nakazí ho myšlienkou, že láska sa vytratila spomedzi bratov, a že nie je na svete nikoho, kto by ho potešil... (démon) mu začne maľovať obraz toho, aký dlhý je život, a aký nesmierne ťažký je asketizmus..."

Možno ste si všimli, že démon popoludnia je démonom druhej polovice života človeka, a hovorí o tzv. kríze stredného veku. Popoludnie má svoje špecifické otázky a väčšina ľudí sa musí v tomto čase nanovo hľadať a definovať. Predefinovaním hodnôt presmerovaním na vyššie miesta v rebríčku hodnôt tých, ktoré presahujú hmotný svet, akými sú láska, sloboda, šťastie, radosť a posunutie na nižšie miesta tých, ktoré dominovali prvej polovici života, ako niekým sa stať, niekým byť, niečo znamenať, niečo mať a vlastniť, sa človeku otvára cesta k poznaniu, múdrosti trpezlivého starca, ktorý objavil kľúče od kráľovstva krivých zrkadiel.

Rastieme spolu.

VladiMír Červenák