Sila muža, pravidelný unikátny 30-minútový rozhovor dvoch mužov na báze otázok a odpovedí na horúce témy týkajúce sa mužov, otcov, synov z pohľadu Etikoterapie, vysielaný v rámci cyklu K prameňom etikoterapie.

Naživo vysielame každú tretiu stredu, rozhovor vedú VLADIMÍR TĹČIK a VLADIMÍR ČERVENÁK.

Vysielame v premiére na kanály YouTube, konto Vladimír Červenák a tiež na www.advaita.sk.

Otázky a námety na rozhovor môžete písať na mailovú adresu: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Aká je pravda o mužskosti? I. 

Streda 28. september 2022 o 20:00

Okruh tém 20. časti

RAZ ZOMRIEŠ

- Keby ste si uvedomovali, že váš čas na zemi je krátky, zmenil by sa váš prístup k využívaniu tohto času ?

- Ako na nás vplýva smrť blízkych ?

- Vytesňujeme smrť a bojíme sa jej ?

- Ak je smrť blízko je možné sa uvoľniť a prijať ju ?

- Vytvára vedomie smrteľnosti na nás tlak ak žijeme v priemere 70. - 80. rokov?

- Čo všetko musíme stihnúť ?

ŽIVOT JE AJ TVRDÝ

- Chcete, aby všetko bolo jednoduché, dobré, ľahko zvládnuteľné, kľudné a pohodové?

- Stačí si len toto kúpiť, toto si udržať, toto zaistiť, toto našetriť a toto naplánovať ?

- Ste ochotní znášať, zmieriť sa a prijať, ,,aj“ bolesť, námahu, sklamanie, utrpenie a straty, s vedomím toho, že to prináša ,,naplnený a bohatý život,, ?

- Môžete sa povzniesť nad svoje vzostupy a pády, s vedomím, že pod tým všetkým bude plynúť tichý prúd vašej radosti z toho, že žiť je nádherné, nech sa deje čokoľvek ?

Počúvaš občas vetičky, napríklad: Čo je s tebou? Čo sa stalo? Si taký nemastný – neslaný... Čo sa s tebou deje? To nie si ty... Si chorý? Dvadsaťtri hodín si usmievavá bytosť, na hodinu sa stiahneš do seba a podobné vety sa vyroja. Prečo? ... lebo v podobnej situácii, keď je tou stíchnutou, málo hovoriacou bytosťou tvoj blízky, reaguješ rovnako. Zrkadlíte sa navzájom. Ty si ako on, on je ako ty. Viac o tom, čo je za tichom v tebe i za otázkami od tvojich blízkych, opíšeme v úvahách Vladimíra Červenáka i v konkrétnych príbehoch s jeho vhľadmi. Hlavnou postavou dnešného rozprávania je ticho, ktorému srdcia rozumejú.

Podpora živému

Predstavte si, aký obrovský strach máme v sebe byť sami so sebou. Byť v tichu sami v sebe. Akonáhle je niekto sám so sebou stíchnutý, hneď sa vyroja celé roje záchranárov, ktorí majú tendenciu zachraňovať. V pozadí „záchrany“ je strach, že padáš. Keďže „záchranári“ majú v sebe strach padnúť k sebe samému, tak aj iných chcú zachraňovať. Držať sa silou mocou nad vodou. Prežiť. Ponoriť sa do vody a zomrieť je hrozné, ak veríme v smrť. Ty, ak si už spoznal, že smrť je ilúzia, ponoríš sa a si sám so sebou. Zažívaš nekonečný mier. Šanti, šanti, šanti. Pokoj, pokoj, pokoj. Mier, mier, mier.

Mám obdobie silného odkrývania jednotlivých vrstiev v mojom rode, a tak sme s Vladimírom Červenákom rozvinuli hovory o tom, ako vnímať žitie z ďalších fraktálov, kde je snívanie a kde žitie, ako byť naplnená sama v sebe bez strachu a pritom mať pocit úplnosti, nie pocity – niečo mi chýba. Ako toto vnímame, rozvíjame v nasledujúcom texte, v ktorom sme si dopriali dlhšie monológy. Ďakujem, Vladimír, za dôveru, za priestor, za dar etikoterapeutickej zručnosti vedieť sa uvoľniť a vidieť súvislosti, za posvietenie do iniciačných tém. Viem, že práve vďaka uvoľneniu sa zrodili aj nasledujúce vety. Veď čítajte a keby ste mali otázky, píšte.

Bolo skoré ráno, zobudila som sa s myšlienkami na starkú. Vzala som psíka na vôdzku a v radostnom pocite z chvíľ detstva  som vybehla k riečke, na lúky. Všetko mi pripomínalo starkú a príbehy, ktoré sme spolu žili. Mala som, mám nádherný pocit celistvosti v sebe. Žiaden smútok, žiadna ľútosť, že čas sa už udial. A vďačnosť za dary, ktoré som dostala z rodu. Úplná radosť.