Vieš si predstaviť, že stojíš v prístave a rozhoduješ sa nastúpiť na loď? Máš dve možnosti. Titanic alebo Noemova archa. Luxus, šampanské, hudba, vôňa dobrého jedla a v podpalubí aj stiesnené podmienky, ale obrovský, majestátny Titanic. Na druhej strane možno tiež stiesnené podmienky v priestore ponúkajúcom teplý bok zvierat, vôňa sena, slamy, výkalov, rôzne zvuky, ale záchranná Noemova archa. Čo si vyberieš vzhľadom na dôsledky, o ktorých už vieš? Čo si vyberáš v súčasnom živote vzhľadom na dôsledky, ktoré možno len tušíš, ale čo keby ten Titanic predsa len doplával do prístavu? Vieš sa v prípade nesprávneho rozhodnutia teleportovať z jednej lode na druhú a akceptovať dané podmienky? Titanic i Noemova archa budú „plávať“ aj naším rozprávaním o pravde, tak ticho počúvaj rozozvučané struny v sebe pri čítaní či po ňom:

Z kalendára starých Keltov                                                                                   

1. november

Temná polovica roka keltského kalendára začína Samainom (1.11.)

Jeho zrkadlovým odrazom je začiatok svetlej polovice roka, ktorý je otváraný sviatkom Beltainom 

1. máj , v noci z 30.4. na 1. 5.

Rituál Samain a Beltain sa vzájomne podobajú. Samain otváral jeden typ ročného cyklu a Beltain zase druhý, takže oba sviatky možno pokladať za určitý "Nový rok".

Pri oboch sviatkoch boli zapálené posvätné ohne, hoci k tomu v prípade Samainu dochádzalo pri západe Slnka, a v deň Beltainu zase pri jeho východe. Beltain bol otváraním a expanziou, Samain dobou zhromažďovania a zatvárania.

Z kalendára starých Keltov:

1. november
1. máj

Temná polovica roka keltského kalendára začína Samainom (1.11.) a jeho zrkadlovým odrazom je začiatok svetlej polovice roka, ktorý je otváraný sviatkom Beltainom (1.5.).
Rituál Samain a Beltain sa vzájomne podobajú. Samain otváral jeden typ ročného cyklu a Beltain zase druhý, takže oba sviatky možno pokladať za určitý "Nový rok".

Pri oboch sviatkoch boli zapálené posvätné ohne, hoci k tomu v prípade Samainu dochádzalo pri západe Slnka a v deň Beltainu zase pri jeho východe. Beltain bol otváraním a expanziou, Samain dobou zhromažďovania a zatvárania.

Hoci oba sviatky sa viažu k počiatku cyklu, Samain ho otvára v tmách, a niet pochybností o tom, že tma mala v keltskej tradícii prednosť... Všetky keltské denné cykly začínali západom slnka. Tma predchádza svetlu, pretože život sa objavuje v temnotách delohy; všetky veci vznikajú z plodného chaosu, ukrytom pred racionálnou mysľou. Preto začína rok tmavou polovicou, ale je tehotný svetlou polovicou.

"Okamžik smrti - prechod do skrytej temnoty - je súčasne prvým krokom obnovy života."

S ohňom je spojený zvyk, udržiavaný v niektorých krajinách s keltskou tradíciou dlhé storočia. Buď priamo cez samhainskú noc, (z 31.10. na 1.11. čo je Keltský Nový rok), alebo v niektorú z piatich nasledujúcich nocí sa pálili figuríny zo starých handier vypchaté slamou.
Symbolizovali všetok smútok, starosti a strach uplynulého roku, ktorých sa ľudia rituálne zbavovali, aby mohli takto očistení začať ďalší rok.

Tmavá polovica roka, jeseň a zima sú veľmi vhodné na vnútorné prečistenie od negatívnych emócií. Zbaviť sa zlozvyku ich v sebe nechať pôsobiť, je veľmi potrebné pre udržanie dobrého zdravia.

Začiatok tmavej polovice roka je príležitosťou upratať si v sebe i okolo seba. Vytriediť šatník, upratať byt, pivnice i pôjd. Tak sa potom ponoriť počas dlhších večerov do svojho vnútra a dôkladne upratať v sebe. Počúvať svoje telo, čo sa v ňom nahromadilo. Čo ho ťaží, čo nemôže stráviť, čo sa vám zle počúva a čo nechcete vidieť. Po takejto sebaočiste príde pokojný spánok, obdobie vnútorného stíšenia. Tak aby sme sa na jar postupne prebudili, rovnako ako príroda do nového života.
                                                                             

Sníval sa mi sen.

Stála som na vlakovej stanici s kufrom a vedľa mňa bol muž tiež s kufrom. Ten muž bol jeden môj bývalý kolega, s ktorým bolo v práci dosť ťažko vyjsť, pretože sa často správal neohľaduplne. Prišiel vlak a on sa chystal nastúpiť, ale dával mi prednosť. Ja som povedala, že nemôžem ísť. Hľadala som vhodnú výhovorku. Napadlo mi, že poviem, že som si niečo zabudla. Silno som cítila, že ísť nechcem, ale vnímala som aj strach z odmietnutia a bála som sa povedať jednoduché Nejdem.

Zrazu som si v tom sne uvedomila, že predsa nemusím s ním ísť, keď nechcem. Vošlo do mňa odhodlanie a istota a povedala som mu, že mne sa s ním nechce ísť. On sa na mňa veľmi nahnevane pozrel, spýtal sa ma, či naozaj nechcem, že si to mám rozmyslieť a hlavne, že mám myslieť na následky. A ja som pokojne povedala, že naozaj nie. Nastúpil do toho vlaku, ešte sa ohliadol s nahnevaným výrazom v tvári, či som si to nerozmyslela a potom vlak odišiel. A s tým odchádzajúcim vlakom a mojim silným nie prišiel pocit úľavy. Zo stanice som ľahkým krokom odišla preč a vnímala som v sebe jasné odhodlanie hovoriť nie vtedy, keď ho povedať chcem.