Nenávisť ešte nikoho lepším neurobila
„... lebo ak vy odpustíte ľuďom ich previnenia, aj vám odpustí váš nebeský otec.“ (Matúš 6,14)
Citát rozprúdil v rannom kruhu etikoterapie mnoho spomienok, ale aj niekoľko pohľadov na situáciu, ktorá sa udiala v októbri na zástavke mestskej hromadnej dopravy v hlavnom meste. Úradovala smrť. Vzala si niekoľko mladých životov. Súčasne na sociálnych sieťach vyvolala spŕšku odsudzujúcich, posudzujúcich komentárov, väčšinu z nich plných zloby, nenávisti. Koľko však v komentároch bolo odpustenia? „Myslím si, že v tejto situácii bude veľmi ťažké niekomu odpustiť. Na jednej strane si môžeme uvedomovať, aké je dôležité odpustiť, na druhej strane to aj skutočne učiniť bude náročné,“ zaznelo v skupine a nastalo ticho. Odpustiť z pozemského pohľadu neodpustiteľné.
Vladimír Červenák: Komentáre sú plné nenávisti a zloby voči vinníkovi. Mňa zaujala na celej situácii iná vec, a to ako okamžite sme skočili ako spoločnosť aj s politikmi do potreby trestať. Nielen tohto konkrétneho vinníka. On už o sebe rozhodol, to sú pre neho roky väzby. Politici však hneď navrhli zvýšenie trestov za alkohol. Zabaviť auto. Ktoré? To čo je rozbité na kúsky? Je však v poriadku, že sa pije alkohol? Alkohol sa totiž stane zbraňou, keď sadne človek ním podgurážený do auta.
- Podrobnosti
- DagmaRA Sarita Poliaková By
Muž leží na gauči. Aké možnosti má žena?
Niekedy mám pocit, že všetko, čo sa nám v životoch deje, tu už bolo, že naše životy idú v cykloch a nič nové pod Slnkom nie je ani v našich vzťahoch. Prastarý vzorec pohŕdania v rodoch medzi mužmi a ženami, ktorý sa zrodil niekedy pri strome Poznania dobrého a zlého, stále si obnovujeme. Hrou, ktorú načali Eva s Adamom, keď Adam nenastavil Eve hranice, ale naopak, podľahol jej túžbe po jablku, sa zaradil do kategórie – slabý muž. Stratil úctu ženy, sám jej potom nemohol dať lásku. Kde sa rodí úcta, láska, kde pohŕdanie, čo sú bludy obludné vo vzťahoch a ako všetko na dobré obrátiť? Aj o tom sú úvahy etikoterapeuta Vladimíra Červenáka.
Príbeh o lenivých mužoch
Skôr ako dáme Vladimírovi slovo, pozrime sa na príbehy z našich domácností, ktoré sa vraj často dejú. Sťažovali sa ženy, že ich muži doma nič nerobia. Mnohí dokonca ani nepracujú, a tak všetko je na pleciach žien, všetko MUSIA ony robiť.
Zastavme sa pri slovíčkach láska a sťažovať sa. Ak sa žena sťažuje, môže byť v láske k svojmu mužovi? Ak sa sťažuje, je obeťou. Keď je obeťou, o láske nemôže byť ani reč. Láska sa zo vzťahu vyparila a namiesto nej prišla závislosť a potreba prerobiť muža na takého, akého ho chce mať žena. Alebo je iná možnosť? Keď bude on – môj muž, ležať na gauči, ja - žena nebudem konať. Žiadne výčitky, ani na nákup ho nepošlem, keď bude hladný. Nič neurobím vo vonkajšom svete, do ktorého patrí aj muž, pretože každý z nás môže situáciu riešiť iba v sebe, nie v druhom! Je to tak, Vladimír?
- Podrobnosti
- DagmaRA Sarita Poliaková By
Každý deň je obrovským darom hojnosti
Jeseň otvára svoju náruč hojnosti. Cítiť ju vo vzduchu, na zemi, na stromoch, v záhradách... Kdekoľvek pozrieš, všetko zreje do úplnosti, do svojho naplnenia. Dovolíš si aj ty žiť naplnený život? Dovolíš si aj ty naplniť sa hojnosťou tu a teraz? Čo počujem? ... že máš nedostatok, že ti niečo chýba, že nevieš sa tešiť, lebo miliónkrát keby...? Pozývam ťa do našich úvah s etikoterapeutom Vladimírom Červenákom. Nájdeš v nich aj smútok, ale aj cestu z neho von. Nájdeš aj sebaspochybňovanie, ale aj cestu do vlastnej sily. Nájdeš v nich aj nekonečné možnosti, ktoré nám dal boh, a máš možnosť pochopiť, že kam zameriaš svoju pozornosť, to ti život prináša. Keď do utrpenia, utrpenie sa zväčšuje, keď do hojnosti, pokoja, spokojnosti, šťastia, vtedy rastieš do celistvosti. A duša do celistvosti dýcha.
- Podrobnosti
- DagmaRA Sarita Poliaková By
Naše srdcia sú spojené aj v tichu
Počúvaš občas vetičky, napríklad: Čo je s tebou? Čo sa stalo? Si taký nemastný – neslaný... Čo sa s tebou deje? To nie si ty... Si chorý? Dvadsaťtri hodín si usmievavá bytosť, na hodinu sa stiahneš do seba a podobné vety sa vyroja. Prečo? ... lebo v podobnej situácii, keď je tou stíchnutou, málo hovoriacou bytosťou tvoj blízky, reaguješ rovnako. Zrkadlíte sa navzájom. Ty si ako on, on je ako ty. Viac o tom, čo je za tichom v tebe i za otázkami od tvojich blízkych, opíšeme v úvahách Vladimíra Červenáka i v konkrétnych príbehoch s jeho vhľadmi. Hlavnou postavou dnešného rozprávania je ticho, ktorému srdcia rozumejú.
Podpora živému
Predstavte si, aký obrovský strach máme v sebe byť sami so sebou. Byť v tichu sami v sebe. Akonáhle je niekto sám so sebou stíchnutý, hneď sa vyroja celé roje záchranárov, ktorí majú tendenciu zachraňovať. V pozadí „záchrany“ je strach, že padáš. Keďže „záchranári“ majú v sebe strach padnúť k sebe samému, tak aj iných chcú zachraňovať. Držať sa silou mocou nad vodou. Prežiť. Ponoriť sa do vody a zomrieť je hrozné, ak veríme v smrť. Ty, ak si už spoznal, že smrť je ilúzia, ponoríš sa a si sám so sebou. Zažívaš nekonečný mier. Šanti, šanti, šanti. Pokoj, pokoj, pokoj. Mier, mier, mier.
- Podrobnosti
- DagmaRA Sarita Poliaková By
Najprv sa kloníme Zemi, potom hlava ide do nebies
Mám obdobie silného odkrývania jednotlivých vrstiev v mojom rode, a tak sme s Vladimírom Červenákom rozvinuli hovory o tom, ako vnímať žitie z ďalších fraktálov, kde je snívanie a kde žitie, ako byť naplnená sama v sebe bez strachu a pritom mať pocit úplnosti, nie pocity – niečo mi chýba. Ako toto vnímame, rozvíjame v nasledujúcom texte, v ktorom sme si dopriali dlhšie monológy. Ďakujem, Vladimír, za dôveru, za priestor, za dar etikoterapeutickej zručnosti vedieť sa uvoľniť a vidieť súvislosti, za posvietenie do iniciačných tém. Viem, že práve vďaka uvoľneniu sa zrodili aj nasledujúce vety. Veď čítajte a keby ste mali otázky, píšte.
Bolo skoré ráno, zobudila som sa s myšlienkami na starkú. Vzala som psíka na vôdzku a v radostnom pocite z chvíľ detstva som vybehla k riečke, na lúky. Všetko mi pripomínalo starkú a príbehy, ktoré sme spolu žili. Mala som, mám nádherný pocit celistvosti v sebe. Žiaden smútok, žiadna ľútosť, že čas sa už udial. A vďačnosť za dary, ktoré som dostala z rodu. Úplná radosť.
- Podrobnosti
- DagmaRA Sarita Poliaková By
Čítať ďalej: Najprv sa kloníme Zemi, potom hlava ide do nebies
Ďalšie články…
- Zápisy v striebornej a zlatej knihe života
- Kto som? DagmaRA Sarita Poliaková
- Ako ostať v jemnom plynutí času a priestoru
- Naše postoje vytvárajú náš osud
- Návrat domov je návratom do celistvosti
- List z Prahy od Alexeja Bezděka
- Zachráňme deti, na každom jednom záleží
- Prečo znamenia majú rôzny čas
- Grafiky dvanástich znamení
- Vo svojom jazyku lásky sme majstri
- O randení, zrodení a bdelosti v nás
- V stíšení a samote vytváraš miesto pre Boha
- Zázraky sa dejú, keď sa ich naučíme vidieť
- Tiene astrologických znamení
- Pravda v spojení srdca a rozumu
- Vyberáme si svojich rodičov pred narodením?
- Vzťahy s rodičmi sú kľúčovými pre naše životy
- Čas na aktivitu nastáva
- Aj psíky majú svoje horoskopy
- Pravda, ktorá oslobodzuje, vs. bludy a klamstvá
- Živé korene etikoterapie
- Hrdinovia dnešných dní (rozprávanie z etikokruhu)
- Si najmilovanejšie božie dieťa
- O anjeloch a píšťalkárovi
- Plávame v oceáne energie, pre každého je jej dosť
- Vyhorenie
- O strachoch a amygdale
- Všetky odpovede máš v sebe
- Sme viac ako len fyzické telo
- Dobrými radami je cesta do pekla dláždená
- Trpezlivosť je znakom pokory, netrpezlivosť pýchy
- Každá kríza je výzvou ku kvantovému skoku
- O téme smrti DagmaRa Sarita Poliaková v RTVS